predkladal vicepremiér Pál Csáky, ktorý sa podľa hovorcu Martina Urmaniča domnieva, že Gašparovič prekročil svoje právomoci, keď vládny návrh ignoroval. Vyznamenanie neudelil ani sochárovi Jánosovi Nagyovi a nadporučíkovi Ferdinandovi Vadinovi.
Vláda Radiča navrhovala vyznamenať napríklad aj za jeho zásluhy pri reforme verejnej správy a dôchodkovej reforme, na čo však podľa prezidentovho hovorcu Mareka Trubača "nepredložila dostatok argumentov". Pre Gašparoviča návrh vlády posúdila komisia z pracovníkov prezidentskej kancelárie.
Vláda v návrhu argumentovala Radičovým "celoživotným bojom za demokraciu, aktívnym prístupom pri šírení osvety pri reformách verejnej správy a dôchodkovej reformy" a vyznamenať ho navrhovala "v neposlednom rade za prínos a podporu iniciatív sociálne vylúčených".
Hovorca vlády Martin Maruška povedal, že návrh predložilo ministerstvo práce a vláde sa jeho zdôvodnenie zdalo dostatočné.
Hovorca ministerstva práce Martin Danko povedal, že v prvom rade kládli dôraz na Radičov prínos k šíreniu demokracie na Slovensku po roku 1989, najmä v čase mečiarizmu. Gašparovič bol v tom čase predsedom parlamentu za Mečiarovo HZDS.
Zákon o štátnych vyznamenaniach nie je jednoznačný, prezidenti si časom zvykli rozhodovať aj sami bez konzultácie s vládou. Urmanič povedal, že Csáky akceptuje Gašparovičovo právo dopĺňať návrhy, ale nie právo meniť uznesenie vlády. Csáky si nechá urobiť právnu analýzu, na základe ktorej "bude ďalej konať".
Trubač povedal, že v záujme predísť podobným situáciám pripravila prezidentská kancelária novelu zákona. Prezident nemôže predkladať návrhy zákonov, preto ich postúpi vláde.
(haj)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
