bezpodmienečne kúpiť. Podľa ministerstva je "prinajmenšom z morálneho hľadiska škola povinná oznámiť, že existuje aj možnosť, že študenti sa budú učiť z kníh, ktoré dodáva štát." Ako však dodala, momentálny postup škôl ministerstvo nijako nesankcionuje.
Oslovili sme niekoľko škôl vo východoslovenskom regióne, aby nám ozrejmili, ako to s výberom kníh vyzerá u nich. PaedDr. Dana Štefková, riaditeľka Združenej strednej školy služieb v Prešove: "Naši žiaci si učebnice kupujú sami. Nevyužívali sme možnosť, aby sme používali štátom dotované knihy. To, ktoré knihy si žiaci kúpia, závisí od dohody v predmetovej komisii. Študentom sme zatiaľ nedávali na výber alternatívu štátnych kníh. Nepoužívame teda tie, ktoré dodáva MŠ SR v ponukovom liste."
PhDr. Jozef Pištey, Gymnázium Opatovská: "Tie učebnice, ktoré používame my, nie sú dotované štátom. Študenti si ich teda kupujú. Je záležitosťou predmetových komisií, ktoré knihy si na výučbu zvolia." Ako povedal, "nemyslím si, že je nekorektné, že rodičov o alternatíve štátnych kníh neinformujeme, pretože tie knihy, ktoré používame, vyhovujú našim učebným osnovám." Tu však treba podotknúť, že všetky učebnice, ktoré sú v ponukovom liste z ministerstva, učebným osnovám vyhovovať musia a škola si sama od seba učebné osnovy vymýšľať nemôže. Škola má podľa vyhlášky totiž povolené meniť len 30% učiva.
Mgr. Ján Buday, riaditeľ Gymnázia na Trebišovskej ulici v Košiciach: "Na osemročnom gymnáziu nám kedysi dávno dalo ministerstvo zopár kníh, ale asi len 20 kusov do ročníka, takže je to málo. Už sa aj zničili, čiže všetky triedy si kupujú knihy. Aj angličtinári aj nemčinári." Ako doplnila zástupkyňa riaditeľa PhDr. Mária Dučajová, "osemročné gymnázium používa knihy Project, Headway a výučbu doplňujeme textami English Certificate. Naši žiaci si knihy kupujú, pretože hospodárka našej školy nám povedala, že my ako osemročné gymnázium knihy nemôžeme dostať." Je však otázne, či by si ministerstvo dovolilo niektorý typ škôl učebnicami jednoducho "nezásobovať". Nemčina je na tom na tamojšej škole očosi lepšie. V nemčine používajú gymnazisti do kvinty dodávané učebnice Schau mal. Kupujú si len pracovný zošit. Od prímy po kvartu sa učia žiaci z knihy Deutschmobil, ktorú tiež dostanú od školy. Štvorročné gymnázium sa učí z kníh Themen neu, ktoré si musia žiaci aj s pracovným zošitom kupovať.
Problémov s knihami na školách je viacero. Ďalší podstatný je ten, "že čo iný ročník, to iná učebnica". Najvhodnejším systémom by bol následný predaj a kúpa učebníc medzi žiakmi. Čo na to školy? PhDr. Ľubomír Sobek, riaditeľ košického Gymnázia na Alejovej ulici: "Tento systém medzi žiakmi funguje, ale nie je zas až tak zaužívaný. Škola sa ako inštitúcia nemôže zapájať do takýchto finančných operácií. Môže pôsobiť len ako "manažér" formou triednych učiteľov, ktorí zistia záujem. Teda kto a za koľko ju predá a kto a za koľko ju kúpi. Záleží najmä od iniciatívy triednych učiteľov alebo učiteľov jazykov a žiakov." Funkcia škôl ako "manažérov predaja" je teda na mieste. Aspoň tak študenti čosi ušetria. Je však potrebné, aby táto aktivita nabrala väčšie rozmery. Niektoré súkromné školy riešia situáciu so zahraničnými knihami tak, že ich hromadne nakúpia a potom rozdávajú študentom zadarmo s tým, že na konci roka ich treba vrátiť. Takto teda kolujú ako ostatné učebnice z iných predmetov. Žiaci si v tmto prípade platia iba za pracovný zošit.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
