mu daroval hurikán Katrine, Smer využije na 100 percent. Potvrdilo sa. Fico včera vyzval vládu, aby znížila spotrebnú daň z pohonných látok. A keďže cena sa vyšplhala na niektorých pumpách údajne už nad 40 Sk, nestačí iba návrh hneď zajtra, ale aj skrátené legislatívne konanie v NR SR. Ak nie, Smer bude konať sám v parlamente. Ej, ale im to maže...
Nápad Smeru nie je originálny. Presne rovnakú pesničku pískajú opozície v Česku, Maďarsku i inde, pričom v Poľsku už vláda ustúpila a ohlásila zníženie. Obraz je rovnaký skoro v celej Európe, keďže ceny ropy lezú závratne hore. Z toho vyplýva hneď prekvapujúce zistenie - návrh Smeru je nielen populistický, ale zaslúži aj vážne preskúmanie. Odpoveď na otázku, že ako je možné, že populistický nápad treba brať vážne, leží jednak v samotnej inštitúcii spotrebnej dane, a tiež v predohre z augusta 2003, ktorá dnešnú cenu pohonných látok na Slovensku ovplyvňuje.
Fico tentoraz - a výnimočne - tne do živého, keď spomína august 2003. Vtedy Mikloš zaplátal hrozivo sa nadúvajúcu dieru v rozpočte práve zvýšením spotrebných daní. Konkrétne v prípade benzínu síce len urýchlil udalosti, keďže k 1.máju 2004 by kvôli vstupu do únie aj tak daň zvýšiť musel. Princíp však nepustí: Keď štát nemá peniaze, prvá vec, ktorá ho napadne, je vytiahnuť to z ľudí cez dane. Nebolo by preto normálne a morálne, že keď príde núdza na ľudí, peniaze im cez nižšie dane vrátiť? Tu treba vedieť zásadnú vec - z ceny, ktorú platia vodiči na pumpách, ide producentom a predajcom len 40 percent. A 60 percent si vezme štát cez spotrebnú daň a DPH. To zároveň znamená, že na zvýšených cenách ropy rozpočet ešte zarába.
A je tu ešte jeden, špecificky slovenský, faktor. Pamätáme si ešte 1 a pol miliardovú pokutu Slovnaftu, ktorú vyrubilo ministerstvo financií pre údajné zneužívanie dominantného postavenia na trhu. To bolo asi pred ôsmimi mesiacmi, keď ceny boli výrazne nižšie ako dnes. Spor stále nie je doriešený, rafinéria sa odvolala (a Mikloš o čosi paletu znížil), podstatná je ale iná vec: Keď štát dokázal drakonicky zasiahnuť proti výrobcovi pri menej dramatickej situácii na trhu, pričom sa oháňal ochranou spotrebiteľa, aké má morálne oprávnenie dnes mlčky sledovať nadúvanie rozpočtu zo zvýšených cien a z vlastných príjmov nepustiť ani korunu? Ako sa dá veriť takejto selektívnej "ochrane spotrebiteľa"? Nie je to priamy dôkaz, že v kauze Slovnaftu hnalo Mikloša to isté, čo Fica dnes (a vždy) - populizmus?
Kauza cien ropy je globálna ako žiadna iná. Je zrejmé, že neexistuje špeciálne slovenské riešenie. A ak sa Mikloš nechce pohnúť pred stretnutím ministrov financií EÚ (Ecofin), nedá sa mu nič vytknúť. Proti previsu dopytu nad ponukou, čo je zásadná a dlhodobá príčina, sa chystajú operatívne kroky - napr. uvoľnenie časti strategických zásob na trh. Európska komisia nalieha, aby veľké ropné spoločnosti zvýšili svoje kapacity, keďže "je to jediné krátkodobé opatrenie, ktoré môže pomôcť". Teda nie zníženie spotrebnej dane, ktoré - a v tom sa zhodujú mnohí experti - sa v cenách aj tak naplno neprejaví, keďže časť "úľavy" zhltnú výrobcovia. S tým sú skúsenosti, vlády ani regulačné orgány to nedokážu ustrážiť. Samozrejme, EK nie je písmo sväté. Manévrovací priestor SR je však obmedzený minimálnou sadzbou spotrebnej dane na pohonné látky, ktorá je "bruselská". Áno, pravda je aj to, že šesť členských štátov ju svojvoľne podlieza - sankcie žiadne.
Mimo Poľska, kde sa však blížia voľby, ministri financií zatiaľ odolávajú s argumentom, že hýbať s daňami hore-dole podľa výkyvov na trhu je nezmysel. Čo ak bude o tri mesiace cena ropy padať? To dáva akúsi logiku. My však vieme, že jadro veci je úplne inde - politici sa nechcú vzdať rozpočtových výnosov. A spotrebné dane sú vôbec najspoľahlivejším príjmom, keďže fajčiť, piť a jazdiť ľudí neodradia ani také zdraženia, ktoré by odbyt iných komodít spoľahlivo zlikvidovali.
To je jedna stránka veci. Zo strany druhej si treba uvedomiť, že na rozdiel napr. od daní z príjmov, ktorých filozofii nerozumel ani Einstein, spotrebné dane majú svoje rácio: Znižovať dopyt po takých tovaroch, ktorých odbyt v trhovej cene s DPH by mohol spôsobiť ťažké spoločenské (alkoholizmus a pod.) či ekologické škody, čím by sme vlastne zadlžovali budúce generácie. A preto takéto spotrebné dane majú akési morálne oprávnenie - formovať cenovú hladinu, na ktorej by sa mohla stabilizovať spotreba na akejsi spoločensky žiaducej úrovni. To je teória. V praxi sú spotrebné dane už dávno iba inštrumentom rozpočtu. ("Spotrebná daň bola nastavená tak, aby priniesla optimálny výnos do rozpočtu" Ľudovít Ódor, poradca Mikloša). Pokiaľ je dlhodobý výhľad negatívny, a o to sa postarala Katrina, treba túto daň, nastavenú na iné parametre, asi znížiť.
Peter SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
