dá sa však predpokladať, že staroslovanská usadlosť tam bola už od 13. storočia.
Najstaršou historickou pamiatkou mesta je Stropkovský hrad, ktorý mal charakter strážneho hradu. Bol postavený na starej obchodnej ceste, ktorá viedla z juhu do Poľska. Pre jeho postavenie sa vtedy vybrala práve táto lokalita s množstvom prekážok, ktoré by musel nepriateľ po preniknutí na územie Uhorska prekonať. Hrad mal za úlohu ochraňovať pohraničie dvoch susedných krajín - Uhorska a Poľska. Po známej "poľskej ceste" sa rozvíjal medzi nimi obchod a cesta mal podobnú úlohu aká sa dnes pripisuje ceste Toryskej, Hornádskej či Toplianskej.
Podľa niektorých historikov bol hrad postavený už v roku 1265, iní hovoria, že až v 14. storočí. Od samého začiatku sa pri hrade začala formovať osada s nemeckými kolonistami, ktorí do Stropkova prichádzali za lepšími životnými podmienkami z Bardejova a iných miest. Nedá sa tvrdiť, že by osada nadväzovala na staršiu staroslovankú osadu. Už odvtedy sa v Stropkove začalo vytvárať stredoveké námestie v tesnej blízkosti hradu. Väčším aktivitám nemeckých kolonistov bránili Perényiovci a preto mnohí Stropkov museli aj opustiť.
Hrad sa naďalej budoval a zdokonaľoval. Okrem obrannej funkcie bol dôležitým hospodárskym a spoločenským centrom a sídlom zemepánov Stropkova - najskôr Perényiovcov a potom Peteovcov. Každý zo zemepánov niečím prispel k rozvoju hradu aj mesta, ale najväčšie zásluhy na jeho rozvoji sa pripisujú Žigmundovi Peteovi.
Pätnásteho mája 1814 vypukol v Stropkove veľký požiar. Zhorelo celé námestie a obeťou požiaru sa stal aj hradný komplex so stredovekými pamiatkami. Dokonca sa pri požiari roztavili aj zvony farského r. k. kostola, ktorý bol ústrednou stavbou hradu. Odvtedy sa podstate zmenila urbanistická podoba celého mesta. Zanikol aj nádherný päťuholníkový hrad a ostalo po ňom len veľké rumovisko.
Dielo skazy požiarom zavŕšili obyvatelia mesta. Rozobrali hradby na stavby svojich domov a zo zvyškov rumoviska zasýpal vodné priekopy okolo hradu a ostatné prekážky po požiari. Hradu a ani mestu potom nevenovali pozornosť ani historici a stal sa pre nich len okrajovou záležitosťou. V Stropkove a jeho okolí chýbajú hodnoverné archeologické prieskumy. K náhodným objavom tejto vzácnej historickej pamiatky došlo až po náhodnom prieskume okolo farského r. k. kostola. Vtedy sa našiel pôdorys päťuholníkového hradu, z roku 1767, keď v tomto prostredí zanikol mocný zemepánsky rod Peteovcov.
Hrad pozostával z vnútorného a vonkajšieho hradu. Ten mal svoje vonkajšie opevnenie, vstupné miesto do hradu s barbakanom, padací most s vodnou priekopou. Vonkajšie opevnenie tvorilo päť hranatých obranných vežičiek. Zvláštne bolo, že všetky zariadenia hradu boli navzájom poprepájané a vytvárali zaujímavú architektúru našej dávnej minulosti. Hrad zemepáni využívali na spravovanie zemepánstva, na obranu mesta a hradu, pre bývanie šľachty a prostého ľudu, ktorí tam spravoval pánske majetky. K jeho formovaniu najviac prispel Žigmund Petea.
Z pôvodného hradného zariadenia sa pre súčasnosť zachoval len r. k. kostol a niektoré sakrálne stavby pred ním, ktorý aj v súčasnej dobe je dominantou Stropkova. Pod kostolom je krypta v ktorej sú pochovaní šľachtici z rodu Peteovcov. Zachovala sa aj časť pôvodne gotického kaštieľa, ktorý bol neskôr renesančne prestavaný a dnes stojí neďaleko kostola. Bola to pôvodne až osem osová stavba a upravená je len jeho polovica v ktorom bývali majitelia panstva v Stropkove. Neďaleko sú zakonzervované a pre turistov upravené aj ďalšie pamiatky, medzi nimi murovaná studňa.
Z ostatných pamiatok Stropkova si zasluhuje pozornosť renesančný Františkánsky kostol a kláštor, ktoré sa v súčasnosti opravujú. Neďaleko Františkánskeho kostola je novostavba g. k. kostola zasväteného sv. Cyrilovi a Metodovi a pri ňom kláštor redomptoristov. Na druhej strane štátnej cesty sa práve dokončuje aj výstavba pravoslávneho kostola.
Pre návštevníkov mesta je zaujímavé aj stredoveké námestie, ktoré sa mení od základu, dostáva novú urbanistickú podobu z dávnejšej doby a bude ozdobou Stropkova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
