menia svet ich ničiace vlastnosti, zabíjajú ľudí. Vezmime si tri z nich: strelný prach, dynamit, atómovú bombu.
STRELNÝ PRACH
Traduje sa, že strelný prach vynašli Číňania v siedmom alebo deviatom storočí. Vraj ho objavili náhodou alchymisti pri príprave elixíru nesmrteľnosti, keď zmes vybuchla a takmer pripravila o život jedného z nich. Do histórie vošiel pod názvom strelný prach. Začali ho využívať na, ako dnes hovoríme, zábavnú pyrotechniku, na prípravu ohňostrojov a na vypaľovanie svetlíc, čo je aj dnes obľúbená čínska zábava. Neskoršie začali Číňania vyrábať strelný prach pre výrobu svetlíc na signalizáciu a od deviateho storočia na výrobu zbraní. Neboli to pušky, ale kopije na bambusovej palici, naplnenej strelným prachom. Až neskôr začali vyrábať strelné zbrane zo železa a bronzu a muníciu predstavovali kamenné gule. Číňania mali vďaka objavu strelného prachu najvyspelejšie zbrane ako napr. aj granáty a bomby naplnené strelným prachom a metané katapulty. Prvé pušky vyrobili v roku 1259, boli bambusové a strieľalo sa z nich guľkami.
Na rozdiel od Číny v Európe bol strelný prach skazonosným vynálezom hneď od začiatku, nie zábavným. Či sa dostal na tento kontinent z Číny, alebo bol ako sa to stáva aj pri iných objavoch, objavený v Európe, presne sa nevie. A kto má prvenstvo tiež nie je isté. Zachoval sa spis františkánskeho mnícha Rogera Bacona z Oxfordu z 13. storočia, v ktorom Bacon r. 1249 napísal, že keď "prudko horí liadok, síra a drevené uhlie, spôsobuje to nevídané zrakové a sluchové efekty".
Niektorí historici pripisujú objav Albertovi Veľkému, nemeckému Bertoldovi der Schwartzeovi i niekoľkým Talianom. V štrnástom storočí bola v Európe výroba palných zbraní významným a prosperujúcim odvetvím pod dohľadom štátu. Podľa starých zápisov bol vo Florencii už v roku 1326 úradne určený štátny dozor nad výrobou týchto zbraní. Ich zdokonaľovanie bolo rýchle a postarali sa o to zbrojárski majstri. V Košiciach boli v rokoch 1393 - 1405 výrobcovia prístroja na odstrel kamenných gúľ a kladkostroja na útlm výkyvu dela po výstrele. Husitské vojská mali vo svojej výzbroji ručnice, húfnice - delá, ktoré strieľali naraz viac kameňov, harcovnice - tenké delá s dlhou hlavňou, tarasnice, ktorými búrali steny, hradby a prekážky (tarasy).
Ak sme spomenuli ručné palné zbrane, posuňme sa do 19. storočia. Za pozornosť stojí skutočnosť, že vývoj ručných palných zbraní ovplyvnili na celom svete geniálni vynálezcovia otec a syn - Sylvester a Ing. Karel Krnka. Meno Krnka bolo a je známe v Amerike aj Austrálii, to však o ňom vie málokto, rovnako ako v Čechách, kde žil. Sylvester Krnka (narodený v r. 1825), vyučený u viedenského puškára Nowotného sa usadil vo Volyni, kde mal vlastnú dielňu a ako mestský puškár pracoval na zbraniach pre národnú obranu. Uskutočnil svoju dávnu myšlienku vyrobiť pušku, ktorá by sa dala nabíjať zozadu. Prvý model neuspel, až druhý po odsťahovaní do Prahy. Tam v roku 1854 vznikla jeho zadovka. O rok neskoršie predstavil ďalší model aj s novým nábojom a nábojnicou pre jeho ryhovanú hlaveň a pušku nazval rýchlostrelka. Vynález kúpila ruská vláda a Krnka dostal úlohu vybudovať v Petrohrade továreň na výrobu nábojov. Spolu so synom Karolom (nar. 1858) sa podieľal na výrobe niekoľkých miliónov nábojov pre Čiernu Horu. Karol bol vynálezcom "opakovačky" s dostrelom 3800 m a zdokonalil zásobníky samonabíjacej pištole a strely Krnka - Hebler (s prof. Heblerom v Curychu). Jeho otec získal veľa ocenení ako napr. ruský Rytiersky rad sv. Stanislava, Veľkú zlatú medailu Alexandra II. Rad Daniela Švédskeho, Zlatú čestnú medailu. Jeho a Karolove modely zbraní sú v Náprstkovom múzeu v Prahe.
NOBELOV OBJAV - DYNAMIT
Slávu, peniaze i nenávisť priniesol objaviteľovi dynamitu Alfrédovi Nobelovi jeho vynález. Nobelova cena, ktorú založil, je dotovaná z peňazí, získaných za dynamit, ktorého objav mu priniesol v tom čase obrovský majetok, akým bolo 33 miliónov švédskych korún. Nobelovi trvalo päť rokov, kým prišiel na to, ako sa dajú využiť veľké trhacie účinky nitroglycerínu a ako znížiť nebezpečenstvo pri manipulovaní s ním, nakoľko bola táto kvapalná výbušnina veľmi citlivá na náraz. Okrem dynamitu Nobel vynašiel traskavú želatínu, traskavú ortuť, rozbušku a bezdymový prach. Bol presvedčený, že svojimi vynálezmi prispieva k mieru. Podľa jeho názoru sa dá ľudstvo udržať v mieri iba vtedy, ak jestvuje taká strašná zbraň, že sa ju neodváži nikto použiť. Dynamit sa používa aj v civilných odvetviach pri razení tunelov a odstreloch budov a kameňa.
ATÓMOVÉ ZBRANE
Druhého augusta r. 1939 Albert Einstein napísal list vtedajšiemu americkému prezidentovi Rooseveltovi, v ktorom ho informoval o možnosti výroby "mimoriadne účinnej zbrane nového typu", založenej na štiepení jadra uránu. V tom čase v Nemecku prebiehali tajné pokusy s uránom, ktoré by mali viesť k výrobe atómovej bomby. Aj o nich informoval Einstein Roosevelta. V septembri 1941 sa rozbehol prísne tajný projekt pod krycím názvom Manhattan Engineering District. Jeho ústredné výskumné laboratórium bolo od r. 1942 v Los Alamos v púšti štátu Nové Mexiko. Šéfom projektu bol fyzik J. Oppeheimer, ktorý vošiel do dejín ako "otec atómovej bomby", hoci sa s ním na jej výrobe podieľali Edward Teller, Niels Bohr a Enrico Fermi, ktorý odhalil podstatu riadenej reťazovej reakcie, nevyhnutnej na zostrojenie atómovej zbrane. prvý pokus sa uskutočnil 16. júla 1945 v štáte Nové Mexiko a stál dve miliardy dolárov.
Je paradoxné, že prvá atómová bomba sa volala Little Boy (malý chlapec) a vážila päť ton. Po dopade Malého chlapca na japonské mesto Hirošima na ostrove Honšú 6. augusta 1945 zahynulo 70 tisíc ľudí, zhorelo vyše 50 tisíc domov a 16 tisíc sa pôsobením tlakovej vlny zrútilo. Na následky ožiarenia neskoršie zahynulo 200 tisíc ľudí. O tri dni bombardovali plutóniovou bombou Nagasaki. Mala oproti atómovej bombe v Hirošime polovičný účinok, lebo vybuchla tesne nad zemou. Zabila 40 tisíc ľudí a asi taký počet bol zranených , neskoršie ich zomrelo na ožiarenie niekoľko tisíc. Taký bol účinok skazonosných vynálezov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
