hlavou, je jasnou správou, že do koaličnej krízy už zamontovali aj Gašparoviča. Vysvetlenie, že bol zaneprázdnený návštevou luxemburského veľkovojvodu, a preto nemohol prijať premiéra, má asi takú hodnotu, ako že HZDS neporušovalo ústavu, keď bol Gašparovič šesť rokov predsedom parlamentu.
Je absurdné zrušiť stretnutie dohodnuté deň predtým kvôli jedinému účelu, aby Dzurinda formálne i neformálne vyhovel protokolu, čiže odovzdal hlave štátu oficiálny návrh na menovanie ministra hospodárstva. To bola záležitosť na päť minút. Keď pred štyrmi mesiacmi vyrobil Gašparovič chaos okolo odvolania Rudolfa Chmela, bránil sa tým, že "o celej záležitosti som sa dozvedel iba z tlače..." Veľmi dobre. Teraz sa Dzurinda ponáhľal do paláca rýchlo a osobne, kým nestihne prečítať noviny. Aj tak nedobre. Respektíve ešte horšie. Gašparovič ho poslal domov a ako poznáme premiéra, ten mu to tak skoro nezabudne...
Prezident, aj keby mal v pláne Malchárkov nástup skomplikovať, spokojne mohol menovací návrh prevziať, keďže tejto nepríjemnosti sa aj tak nevyhne. A bol by pokoj - zatiaľ. Záchodoví lobisti a kibici však opäť zaúradovali. Opozícia si zmyslela, že získa nejakú pozičnú výhodu, ak zmarí či skomplikuje menovanie Malchárka. Gašparovič, obkľúčený hradbou radcov, ktorí robia cez neho vlastnú politiku, sa nechal utľapkať ako plastelina. Teraz bude zatiahnutý do deja podobne, ako v prípade Rudolfa Chmela, keď ho tí istí ľudia presvedčili, nech zdržiava jeho odvolanie. "Asi zabudli, že podľa ústavy je tu ešte úrad prezidenta, ktorý má posledné slovo", zatrúbil vtedy do boja, aby o 10 dní so zvesenými ušami ohlásil, že on veru žiadne problémy robiť nehodlá. A tváril sa, že ide o akési nedorozumenie, lebo z osobného rozhovoru nadobudol pocit, že minister kultúry vlastne odstúpiť ani nechce... Teraz niet pochýb, že Malchárek nastúpiť chce a veľmi sa na to teší. Čo z toho bude?
Takticky tento ťah nič neznamená. Prezident môže menovanie zdržiavať, ale nie mu zabrániť. Také sú výklady ústavy. Slovenskému hospodárstvu žiadna škoda nevznikne, ak si Malchárek chvíľu počká - skôr naopak. Nič sa nedeje, už sme písali, že kým nový muž trafí bez buzoly na záchod, je koniec volebného obdobia. Vôbec najlepšie riešenie situácie by bolo, keby Mikloš zostal na zastupovanie až do konca. A Lintnerova skupina celkom iste nevypovie podporu koalícii, ak Malchárka na vysnený post nevyvezú. Je to len trucpodnik a o to väčšmi zaráža, že Gašparovič si zbytočne kazí vzťah s premiérom.
Požiadavka prezidenta, aby Dzurinda dal záruky, že "NR SR dá podporu vládnej koalícii v tomto zložení", ktorú tlmočil hovorca Trubač, je v poriadku. Hoci personálne sa jedná iba o jednu zmenu a všetci sa naďalej hlásia k programovému vyhláseniu z októbra 2002, treba jasne vidieť, že formálne ide o inú vládu inej koalície (bez ANO) so zmenenou štruktúrou krytia a nižšou parlamentnou podporou. Čiže akési obnovenie či potvrdenie mandátu je dôležité. Žiadosť je legitímna (politicky oprávnená), keďže nový minister bude menovaný prezidentovým podpisom. Dzurinda by mal reagovať sľubom, že nechá v parlamente hlasovať o dôvere. Tak ďaleko sa ale neodváži - všetky koaličné subjekty sa boja (hoci riziko nie je vysoké). Akýsi morálny nárok neuponáhľať Malchárkovo menovanie by preto Gašparovič aj tak získal. Nemohol by ho síce zdržiavať večne, ale dosť dlho na to, aby koalíciu zneisťoval. Jedno, čo urobiť nemal a nesmel, lebo sa proste nesluší, je zrušiť schôdzku s absurdnou výhovorkou a potom sa tváriť, že o nič nejde.
Aj z dôvodu oslabeného mandátu takej vlády, ktorá sa vyhýba potvrdeniu dôvery v NR SR, vyzerá nominácia Malchárka nie ako akcent na kontinuitu, ale provokácia. Koncepcia náväznosti na "princípy" starej koaličnej zmluvy je mediálne nesmierne škodlivá, pretože priťahuje pozornosť k známej pesničke "korýtka, válovy, privatizácia". Samotný článok koaličnej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že počet ministerských kresiel pre stranu sa nemení ani v prípade zmien v poslaneckých kluboch, je pritom totálne nezmyselná a aj nedemokratická. To vidieť v našom prípade celkom zreteľne, keďže princíp reprezentatívnosti evidentne narušujú traja ministri v drese 9-člennej platformy versus 4 členovia vlády s krytím 20-členného klubu (SMK). Strach koaličníkov dotknúť sa zle napísanej zmluvy, ktorú život i vlastná hlúposť dávno prekonali, je mrazivý a usvedčujúci.
Peter SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
