pamäť občerstvíte prostredníctvom svojich detí. Ako svoj školský deň "D" prežívali známe osobnosti?
Karol Kevický kreslil na lavice klaviatúry
Šéf košickej opery a dirigent Karol Kevický chodil do základnej školy v Žiline. A jeho spomienky na prvý deň v škole? "Plač. Spomínam si akurát to, že som strašne plakal. Mama ma musela upokojovať. Nepamätám si z prvého dňa nič iné, viem len to, že sa mi prvý deň vôbec nepáčilo. Toto mi asi najviac utkvelo v pamäti. Vlastne si z prvého dňa nič iné nepamätám," hovorí Karol Kevický. Ako priznáva, bol neposedný žiak. "Stále som vyrušoval. Bol som také hyperaktívne dieťa."
A či sa už vtedy prejavovali jeho hudobné sklony? "Prejavovali. Mal som celú lavicu pokreslenú klaviatúrou. Mama vždy potom musela chodiť do školy premaľovávať ich. Ja som si cez hodiny cvičil prostoklad. Robil som si cvičenia. Chodil som do hudobnej školy simultánne zo základnou školou. A priznám sa, že radšej som mal práve hudobku."
* * *
Lena Lešková: Chcela som byť iskrička
Maliarka Lena Lešková - Bubánová si z prvého dňa v škole pamätá ako závidela pionierom a iskričkám, ktorí robili prváčikom program. "Tak veľmi som chcela byť hneď v ten deň iskrička aj ja. Fascinovali ma pionieri a iskričky. Nevedela som sa dočkať, kedy budem nosiť uniformu. Zbožňovala som uniformy. Mama na mňa kričala, že nemusím nosiť uniformu stále. Ale ja by som ju najradšej ani nevyzliekla. Všade som ju chcela nosiť, kde som len mohla.
Na tej trebišovskej základnej škole boli fantastické podmienky. Už otvorenie školského roka malo úžasnú úroveň a mám z toho zážitok na celý život. Bola to naozajstná slávnosť. Bola to na tie časy netypická škola. V zime mali dokonca ľad s mantinelmi a osvetlením. Pamätám sa na veľké akvárium, ktoré bolo na školskom dvore. A mali sme aj tenisové ihriská, všetky krajské turnaje sa tam konali. Nemalo to obdobu možno ešte ani dnes. Mala som šťastie na takú školu iba rok, lebo sa písal rok 69 a z politických dôvodov zosadili riaditeľa. Škola hneď na to upadla a zaradila sa medzi obvyklý priemer."
* * *
Gejza Tóth: V škole som sa pocikal
Moderátor a režisér Gejza Tóth má zo školy aj traumatizujúce zážitky. "Spomínam asi ako som sa raz v škole pocikal. Bol som také veľmi hanblivé dieťa. Chodil som na ZŠ Park Mládeže v Košiciach. Aj školu som prežíval veľmi ťažko. Nevedel som sa nejako odpútať od mamy. A môj prvý deň v škole? Spomínam si na školský dvor, okolo strašne veľa ľudí a zmätok, hovoril som si: Čo tu ja robím. Mal som zelenú mašličku a tak som sa pridal k ďalším omašličkovaným zeleným ani nie tak ja sám, ako mama ma tam do triedy dotlačila. A iné si už ani nepamätám presne, len viem, že som nevedel čo sa bude diať, či si ku mne sadne do lavice alebo keď odíde domov čo ja tu budem robiť.
Zato moja staršia dcéra, keď šla prvý deň do školy, tak sa doma veľmi tešila, fintila nemohla sa dočkať. A napokon keď nastal deň D sadla si po prvý raz do lavice a od toľkého vzrušenia jej prišlo zle a pozvracala triedu. Dcéra pritom nie je taká ako som bol ja. Bola inak vychovávaná. Vždy som ju všade tlačil. Ja som bol naopak plaché dieťa. Zvrtlo sa to asi tak v ôsmom - deviatom ročníku, keď som začal aktívne hrať vodné pólo. Až vtedy som nabral trochu sebavedomia," prezrádza Gejza Tóth.
* * *
Janko Kuric si pamätá vôňu písaniek
Svoj prvý deň v škole si spevák a líder kapel Vidiek Janko Kuric vie ešte dnes priam živo predstaviť. "Pamätám si vôňu písaniek. Dostali sme aj gumu, ceruzky. Bol som z toho milo prekvapený aká bola škola voňavá. Mali sme aj to šťastie, že som začínal v takej naozajstnej dedinskej škole v Rovinke, kde bola iba dvojtriedka a kde bola olejová podlaha, aby sme sa nemuseli prezúvať. Nemali sme zvonček, ale ozajstný zvonec a záchody pekne vonku. A cez veľké prestávky sme hrali futbal, ktorý sa niekedy pretiahol aj na hodinu, lebo učiteľky sa zahovorili pri kávičke. Naozaj málokto v našej generácii, alebo mladší, pozná čo je naozajstná romantická škola. Ja som ju zažil," spomína si Janko Kuric.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
