skúsenosť, ako chutí topánka v zadku. Mimoriadny kongres ANO najprv v najlepších tradíciách Kominterny (Lintner hovoril čosi o noci z 3. na 4. novembra 1994) odhlasoval zmenu stanov a potom slávnostne udelil kopačky piatim podpredsedom a väčšej časti poslaneckého klubu. Rebeli proti predsedovi nemali sebamenšiu šancu. A to až do tej miery, že - ako uviedla poslankyňa Brestenská - "za Pavla Ruska bola ŠESŤPÄTINOVÁ väčšina". Je zrejmé, že politik s takou mohutnou väčšinou si zaslúži obdiv, vernosť až za hrob a "čistý vzduch" (tiež Brestenská), ktorý vraj v ANO teraz bude. Ej, ale nám odľahlo.
Ruskov komentár, že vylúčenie nebolo trestom za názor, ale za činy, "najmä na rozhodnutie poslaneckého klubu po koaličnej rade, kde vyhlásili, že si osobujú právo rozhodovať, kto bude členom koaličnej rady a kto ministrom hospodárstva", je trochu od veci, keďže vyzerá ako cestovanie časom. Skôr ako koaličná rada, na ktorej Dzurinda vyzval Ruska, aby odstúpil, bolo totiž predsedníctvo ANO, kde po hlasovaní o dôvere predsedovi (17:3) on sám vyhlásil, že Lintner a spol. "si musia odpovedať na otázku, ako chcú pokračovať v aliancii".
Prepísať stranícke stanovy pred hlasovaním bolo dôležité, keďže Lintner a spol. sa v týždni rýchlo preregistrovali do základných organizácií, v ktorých mali väčšinovú podporu. Pričom doteraz platilo, že iba tieto majú právo vylučovať. Videli sme opäť typicky liberálne riešenie - politický účel nadovšetko. Aj nad pravidlá, ktorých základnou filozofiou je trvanlivosť, čiže platnosť a rovnaký meter pre každého v krízach všetkého druhu.
V ANO je však prednejší záujem predsedu a hlavného investora firmy. Predstavme si, že v závislosti od aktuálnych potrieb a situácie by politici menili v parlamente zákony. Aj toho by sme sa azda dožili, keby mal Rusko takú moc. Ešteže tá jeho končí v spoločenstve nových občanov. Objektívne ale treba povedať, že ani prestupovať z organizácie do organizácie, ak niekomu horí pod zadkom, nie je dvakrát obvyklý spôsob straníckeho zápasu....
Zaujímavejší zápas sa rozvinie v parlamente, ktorý dnes začína jesennú sezónu. Nie je najmä jasné, ako sa praví i falošní liberáli zmestia na pôde jediného klubu ANO. Z toho, ktorý existuje, totiž nikto nechce odísť. Rusko, ktorý sa dnes aj vracia k poslaneckému mandátu, hovorí, že klub nesie meno ANO a preto oni majú právo na značku. Proti tejto logike ťažko viesť úspešnú polemiku. Má pravdu. Na strane druhej, povstalci majú na tejto pôde väčšinu, ktorú môžu prejaviť rovnakým hlasovaním, akým ich včera zbavili straníckej knižky. Výzva kongresu lintnerovcom, aby prestali používať značku ANO, je vážna, keďže cez súdy musia spor bez ťažkostí vyhrať. Ale čisto teoreticky: Skôr ako prvé pojednávanie možno príde koniec volebného obdobia. Preto bude zaujímavé, či Ruska poslúchnu, alebo klub ANO anektujú a menšinu vyženú. "Nezávislý" nechce byť nikto, poslancovanie pod klubovou strechou nesie politické i materiálne výhody...
Podstatne dôležitejší ako o chlievik ANO sa ale ukazuje iný zápas - medzi koalíciou a opozíciou o každý jeden hlas v NR SR. Dzurinda ani na úpenlivé výzvy moderátorky nechcel včera prezradiť, k akému skóre sa dopočítal. Fico hovorí o remíze - 75:75. Tak nejak to vychádza aj nezávislejším počtárom. Situácia je ale neprehľadná, keďže podstatné nie je správanie pri jednotlivých zákonoch (kde mnohí "nezávislí" rozlišujú, či je predkladateľ z SDKÚ či KDH), ale to, aké pomery vzniknú pri prípadných návrhoch na odvolanie nejakého člena vlády. Pretože toto, nie nepriechodnosť zákonov, je hranica tolerancie KDH a SMK. Ficova predstava, že opozícia vyvolá podľa ústavy predčasné voľby tým, že na tri mesiace zablokuje parlament, je veľmi nereálna.
Martináková natárala v poslednom čase dosť hlúpostí, v jednej predtuche sa ale nemýli. Ak sa nová politická konfigurácia po rozvale v ANO stabilizuje, cenou bude "nadrahší rozpočet v histórii Slovenska". Počty sú také tesné, že premiér bude musieť nasadiť všetok svoj intrigánsky kumšt a obracať sa ako nikdy. Možno by bolo aj lepšie rozpočtové provizórium. Netreba ale predbiehať, veľa napovie už prvé dnešné hlasovanie o programe schôdze. Veci začnú byť vážne, ak prejde návrh Smeru na uznesenie o zastavení privatizácie. Je sa na čo tešiť, hoci Dzurinda aj včera oprašoval svoju fixnú ideu, podľa ktorej "občanov zaujímajú úplne iné veci". No - mali by. Čo si ale majú počať, keď politici, ktorých si zvolili, už dočista spochabeli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
