najdôležitejšou bol začiatok školského roka, čo si neškoláci všimli nielen väčším množstvom sporo odetých stredoškoláčok v uliciach, ale aj vďaka televíznemu prejavu najlepšieho ministra školstva od roku 1989. Košický rodák Martin Fronc sa zahral na Karola Machatu, a tak mal jeho prejav skôr "rapperskú" podobu rozhlasového čítania rozprávky pre deti na dobrú noc. Dozvedeli sme sa, že sa máme učiť (našťastie len raz a nie trikrát ako predtým jeden Rus), lebo sa vraj učíme pre život. Dozvedeli sme sa, že dlhoočakávaný školský zákon sa na schválenie nepredloží po troch rokoch príprav už tento mesiac, ako to pôvodne chcel, lebo mu v tom bráni politická situácia. Maťko Fronc tak chce učiniť až potom, keď bude vidieť, že je politická vôľa ho prijať. Nuž, školáci, nemáte sa čoho obávať, učiť sa budete ešte dlho po starom v duchu socialistických osnov. Určite voči tomu nebude po budúcich parlamentných voľbách nič namietať ani náš najpopulárnejší "učiteľ národov" Róbert Fico, keď bude rozjímať nad novým ministrom školstva...
Dosť času na rozjímanie bude mať vo vyšetrovacej väzbe riaditeľ prešovského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Eduard S. (50), ktorého vyvliekli z kancelárie policajti s putami na rukách. Edko si od svojich dvoch podriadených vypýtal po 15-tisíc korún za to, že ostanú vo svojich funkciách aj po plánovanom novom konkurze na ich miesta. Politický nominant Demokratickej strany sa však ukázal ako pravý demokrat, od dvoch ženičiek nežiadal úplatok z ich celoživotných úspor, ale až z odmien, ktoré im od začiatku roka pridelil. Jeho šéf Ľ. Kaník môže byť naňho patrične hrdý, Edo sa veru nedal zlákať miliónovými sumami, ale vzhľadom na ťažkú sociálnu situáciu v Prešovskom kraji, ktorý patrí medzi 10 najchudobnejších regiónov v EÚ, si žiadal od svojich kolegýň len omrvinky. Raz darmo, kto iný by mal mať väčšie sociálne cítenie ako šéfovia úradov práce...
Najväčší výdych sme však zacítili vo Vysokých Tatrách. Najmenšie veľhory na svete mali čo robiť, aby sa spamätali z nadmieru príjemného šoku, ktorý im spôsobil Európsky parlament. Ten sa po takmer roku rôznych byrokratických a schvaľovacích procedúr rozhodol, že z Fondu solidarity EÚ poskytne Vysokým Tatrám takmer 216 miliónov Sk, alebo aby sme boli presnejší 5 667 578 eur na nápravu škôd spôsobených vlaňajšou víchricou. Hoci naša krajina požiadalo o pomoc už v januári, byrokrati v Európskej komisii po preskúmaní žiadosti navrhli konkrétnu sumu až po pol roku, pričom zrejme nielen nás by zaujímalo, ako europoslanci prišli na takúto okrúhlu sumu, ktorá v prepočte na koruny nám zabezpečí preplatenia "až" 2,5 percenta zo všetkých škôd... Hoci víchrica zničila lesy na ploche 24-tisíc hektárov, byrokrati dovideli zo svojich bruselských okien len na zhruba 20-tisíc hektárov. Škody na lesoch nám skrátili o 15 percent, čo len dokumentuje, že v hlavnom meste Európy videli kompetentní stromy nanajvýš v parku pod bruselskou sochou cikajúceho chlapčeka, alebo keď sa ich detičky hrali nejakú hru na počítači. Novembrová víchrica v Tatrách totiž za sebou zanechala spúšť v podobe 50-kilometrového pásu vyvrátených stromov, poškodených ciest, tratí, elektrického vedenia i domov. Podobné hodnotenie však v EÚ neobstojí, keďže táto zábavná organizácia zásadne neprispieva na naozaj rozumné a zmysluplné projekty, ale radšej dá "lóve" na podporu politicky správne uvedomelých jednotlivcov v cestovnom ruchu alebo trojtýždňové školenia vybraných žien po materskej dovolenke z východoslovenského vidieka. Tí sa v rámci odklepnutého projektu Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom kraji majú naučiť základom podnikania, ktorého dôležitou činnosťou má byť aj pestovanie bioproduktov v ich záhradkách. Nuž, teraz nevieme, či sa máme začať tešiť z expanzie nových podnikateliek po materskej dovolenke, alebo ľutovať vetrom a ohňom vykmásané tatranské smreky, či jedle, ktorí vďaka euroúradníkom a ďalším byrokratom dostanú na svoju obnovu až toľko peňazí, že ich nedokážu ani spočítať...
P. S. Ani novembrový tatranský "vetrík" nemusel prefúknuť Nemku N. Elbingovú a už je to tu, lebo začala priberať rýchlejšie ako bankové kontá našich europoslancov. Nemka sa so svojim manželom Arnoldom už niekoľko rokov neúspešne pokúšali splodiť potomka, lebo si uvedomovali, že tamojší dôchodkový systém je v kríze. Práve v čase, keď sa Tatrami prehnala víchrica, sa po premilovanej noci išli zabávať do zábavného parku v meste Hassloch. Tam si okrem iného vyskúšali aj jazdu na jednej z najrýchlejších horských dráh Expedition GeForce. O týždeň nato gynekológ zistil, že je tehotná, pričom uviedol, že sa jej podarilo otehotnieť práve vďaka vysokému preťaženiu na horskej dráhe. Medzičasom Nemka porodila syna Leonarda Eliasa, ktorý bude mať skutočne úchvatný život. Zábavný park dal malému Leovi (otec ho prezýva GeForce) celoživotnú permanentku na kolotoče. Tak nás napadlo, že keby sme mali podobnú dráhu aj niekde na Slovensku, mohli by si ju aspoň na jeden deň prenajať členovia nášho zákonodárneho zboru a vlády. Poslanci a ministri by sa tam mohli povoziť, no na rozdiel od Nemky by odstredivá sila nespojila pohlavné bunky, ale možno by prevetrala ich rozumové závity. Tým pádom by sa ich rozum mohol rovnomernejšie rozmiestniť po povrchu ich mozgu, kde by tak zostalo menej prázdneho miesta. Zároveň by sme nemohli hovoriť, že majú prázdne hlavy a možno by sa to potom naozaj prejavilo v kvalite ich riadiacej práce a skvalitnenia prijímaných zákonov. Len sa obávame, či by im na to jednodňový prenájom na horskej dráhe stačil...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
