rozširuje. Generálnou prípravou na letné koncerty bol však megakoncert Eltona Johna na Slovensku. Prečo? Desmod robil sirovi Johnovi predskokana. A ako sa vyjadril frontman kapely Kuly, ani on doteraz nechápe, prečo práve Desmod...
Ako vlastne teraz s odstupom času beriete to, že ste spievali pred Eltonom?
- Keď všetko utíchlo, tak ja som si samozrejme ten koncert pozrel. Bolo to super. V zákulisí som videl Eltona ako jedného fantastického človeka. Úplne obyčajného. On si bez problémov odchriakol na zem. No ale taký kilový mrmel tam hodil... Bolo to tak, že my sme stáli asi desať metrov vedľa neho, zakývali sme mu, on sa usmial, zakýval, odchriakal si a išiel spievať.
Neboli ste prekvapení, keď vás oslovili ako predskokana?
- Viem, že vo svete sa to všade robí tak, že pred rockovú hviezdu ide rocková kapela. Takže my sme to od začiatku brali s rezervou, či sa náhodou organizátori nepomýlili... Samozrejme, že sme sa veľmi tešili, ale vždy sme mali na rozume to, či to náhodou nie je nejaká habaďúra, Pročko alebo niečo také. Nakoniec to však bola pravda, takže sme boli naozaj veľmi radi. Stále sme to brali ako niečo neuveriteľné. Ale veď nakoniec, "na Slovensku je všetko možné a preto hráme pred Eltonom."
A čo vravíš na spoluprácu so Zuzkou Smatanovou?
- Výborná. Na to ozaj nemám čo povedať. Bolo to úplne profesionálne. Zuza je fajn baba, ona prišla, zasmiali sme sa, pofotili, hneď zaspievala a bolo. Bolo to ako víkendový deň.
Nemáš strach, že Pár dní bola pieseň, ktorú už len veľmi ťažko niečím prekonáte? Asi stále tu totiž bude to porovnávanie, že je to "lepšie alebo horšie ako Pár dní"...
- Môj osobný názor je, že tá pieseň nie je zas až tak dobrá. Mne sa viac páčia iné skladby. Na albume Skupinová terapia je mojim favoritom pieseň Kóma. Skladbu Pár dní sme považovali za takú oddychovku, ktorá nevyjadruje náš štýl, nevyjadruje to, čo vlastne chceme robiť a kam sa chceme uberať.
Ako vlastne tá pieseň vznikla?
- Pôvodne som tú skladbu naspieval ja sám. Potom mi napadlo, že by bolo dobré, keby sme tam pridali aj nejaký ženský hlas. A napadli nám dve speváčky. Katka Knechotvá a Zuzka Smatanová. Katka sa vyjadrila, že nie, a zas Zuzku nechcel pustiť vtedajší vydavateľ. Ale po dobiedzaní nášho manažéra nakoniec Zuzku vydavateľstvo uvoľnilo.
Zmenil sa tvoj pohľad na svet po tom, čo si ty osobne vstúpil do hudby?
- Ani nie, ja som bol vždy také zakríknuté dieťa. Vždy som dlho nad všetkým rozmýšľal, skladal básničky pre dievčatá, ktoré som ľúbil... ...a potom som ich od jedu dal všetky jednej spolužiačke. Ta ich má dokonca doteraz. Ale vo všeobecnosti sa vo mne nič také nezmenilo. Akurát to sa mení, že človek starne, a že už má rodinu, syna, takže veľký rocknroll, opijáše a takéto veci už moc nevedú. Samozrejme ešte sa občas pritrafia a človek sa občas zabaví tak ako každý iný.
Dospel si niekedy do bodu, v ktorom si si povedal: tak toto som chcel dosiahnuť?
- Ešte nie. Ja by som chcel byť ešte viac známejším. Ale má to jeden háčik. Rád spievam po slovensky. Pred istým časom sme síce ako kapela hrali aj veci v angličtine, ale teraz je na koni slovenčina. V zásade by som sa však chcel vrátiť trošku k tej angličtine. Alebo asi to urobíme tak, že nahráme slovenský album, ten istý potom prespievame do angličtiny, a možno ho posunieme niekam von. I keď je pravdou, že takou kapelou ako sme my, tak takých je v iných krajinách ako húb po daždi. Veď domáce kapely v západných krajinách majú problém preraziť a nieto ešte my... Kde by tam predsa potrebovali nejakú blbú slovenskú kapelu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
