známych osobností pri otázke, čomu vďačia za svoj úspech. Tomuto faktu však často treba aj veľa obetovať. Čo všetko museli pre svoju budúcnosť oželieť osobnosti, ktoré už svoje sny žijú? A považujú to vôbec za obeť?

* * *

Miro Jaroš zariskoval a odišiel z Izraela

"Celý život som chcel spievať, ale nevedel som, ako na to. Nedokázal som nabrať odvahu, aby som niečo urobil so svojim životom, zmenil ho na svoj sen. Vedel som, že sa mi nepáči, ako žijem, ale nedokázal som to zmeniť. Vyrastal som na dedine a tam boli iné problémy, na hony vzdialené mojim predstavám o budúcnosti. Domáce zvieratá a záhrada, o ktorú sa bolo treba neustále starať, to nebolo nič pre mňa, no napriek tomu som bol denno denne zavalený týmito povinnosťami, ktoré mi nič nehovorili. Nedalo sa nič robiť, nemali sme doma peňazí nazvyš a tak to jedného dňa muselo prísť. Keď som mal sedemnásť, urobil som rázny krok. Rozhodol som sa ísť robiť au pair do Anglicka. Tam som sa naučil starať sa sám o seba," vysvetľuje Miro Jaroš.

Sám seba však našiel až pri pobyte v Izraeli. "Rozbehli sa tam nejaké veci a aktivity, ktoré mi pomohli pomaly zreálňovať moje prodstavy o speváckej kariére. V tom čase som sa dozvedel o castingoch na SuperStar, ktoré prebiehali na Slovensku. Mal som na výber. Buď pokračovať v tom, čo som začal v Izraeli, alebo to risknúť v súťaži na Slovensku. Rozhodol som sa obetovať Izrael a ono to napokon vyšlo," spomína Miro.

* * *

Katika: "Chcela som byť herečka"

"Moderujem od trinástich a odkedy si pamätám, tak som vždy mala nejaké ponuky či už z telky alebo z rádia. Som stále v jednom kole, no som rada, lebo robím prácu svojich snov, naozaj neviem, čo by som robila iné," hovorí moderátorka Fun rádia Katka "Katika" Žitniaková. "Nebolo to však vždy také jednozančné. Jeden zo snov, s ktorým som zaspávala, keď som bola malá, bolo, že budem herečka. Nevyrastala som ako bežný tínedžer, všetok voľný čas som trávila na skúškach v divadle. To bola veľká obeta. Učila som sa texty, chodila po festivaloch, ja si ani neviem predstaviť, ako vtedy žili moji rovesníci."

Vo svojich ambíciách by však nikdy nezašla priďaleko. "Aj obete majú svoje hranice. Nikdy by som nerobila niečo, čo by negatívne ovplyvnilo moju rodinu a niečo, čo by sa priečilo tomu, ako ma vychovala moja mamina. Našťastie v takejto pozícii som ešte nebola," dokončí s úsmevom.

* * *

Dan Bárta: "Obeťou je nenaplnený sen"

"Ja si myslím, že to je obrátené. V okamihu, keď človek napĺňa svoj sen, keď sa venuje svojmu predsavzatiu a robí preň všetko, vtedy sa o nejakej obeti akosi nedá hovoriť. No mne sa to hovorí ľahko, lebo som mal v živote šťastie na okolnosti a správnych ľudí, ktorí boli okolo mňa," hovorí český slávik Dan Bárta. "Obeťou sa skôr dá nazvať stav, keď človek musí robiť veci, ktoré ho nebavia a to, čo je preňho v živote skutočne dôležité, musí kvôli tomu odsúvať nabok. Ozajstnou obeťou je nenaplnený sen. To je smutné. Keď svoje túžby musíme odsúvať až jedného dňa zistíme, že je už na ne neskoro, jednoducho nemáme na ich realizáciu čas, silu či myšlienky. V tej chvíli to zostáva na veky vekov odložené do kúta. Vtedy sa to dostáva do roviny - keby som sa mohol narodiť ešte raz, urobil by som toto ako prvé. Je to smutné, preto človek nesmie zabúdať, že úspech nášho života pozostáva práve z množstva zrealizovaných snov."

* * *

Braňo Valanský: "Je mi ľúto kamarátstiev"

Košičan Braňo Valanský, vyhľadávaný slovenský basgitarista, ktorý už hral po boku snáď každého interpreta, ktorý u nás niečo znamená, najčastejšie spomína na život bežného pracujúceho človeka. "Takýto ľudia tvoria gro mojich priateľov a kvôli môjmu prevrátenému životnému štýlu s nimi bohužiaľ nemôžem prichádzať do kontaktu tak často, ako by som si to prial. Vtedy, keď oni chodia do práce, ja dospávam noci, kedy hrávam po koncertoch. Keď majú oni voľno, ja pracujem. V takýchto podmienkach je veľmi náročné udržať si priateľstvo. O vzťahu ani nehovorím. Je veľmi ťažké rozlíšiť, či má o teba baba úprimný záujem, alebo je to len preto, že s kýmsi hrávaš. Navyše partnerský život s muzikantom je pre tú druhú stranu vždy veľmi ťažký," hovorí Braňo. "Dosť traumatizujúce bolo pre mňa i opustenie východu kvôli pracovným záväzkom v Blave. Mojou druhou rodinou sa preto nutne stali muzikanti z branže."

Ako dodáva, svoju robotu má rád, preto svoje "obete" berie relatívne. "Nemyslím si, že sú to obete. Je to niečo, čo si život, ktorý vediem, vyžaduje a preto to neriešim. Ale tých kamarátstiev je mi fakt ľúto," dokončí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.