Motors mala iný názor a postavila predvádzacie vozidlo so štyrmi jednotkami, pričom dve jednotky boli trvalo spojené. Jednotka "A" s kabínou a pomocná jednotka "B" bez kabíny. Dva takéto páry sa spojili zadnou časťou k sebe a týmto sa umožnilo ich spájanie do párov alebo do zostavy 1+3. Spôsob konštrukcie i vzhľad podobný automobilovým karosériám vynikal v danej dobe výrazne nad ostatnou konkurenciou. Zakrátko prišli objednávky na dodávku od priam nadšených železničných spoločností na lokomotívy už s označením "FT". Železnica Santa Fe si objednala rekordných 320 jednotiek. Po 104 dočasnej sérii "F2" nasledoval predvádzací stroj "F3" so štyrmi jednotkami, väčším generátorom, automatickými chladiacimi ventilátormi a mnohým vylepšeniami. Ak k tomu prirátame maximálnu dosahovanú rýchlosť 80 192 km/h v závislosti od použitého prevodu z 8 možných, presvedčivú ťažnú silu 256 kN, viacúčelovosť i spoľahlivosť, išlo až o revolučný výrobok. Počas dvoch rokov produkcie do roku 1949 sa predalo celkovo 1800 jednotiek. Ponúkali sa až v 40 farebných vyhotoveniach. Stroje "F3" postupne vystriedal inovovaný rad "F7" v roku 1949 a "F9" v roku 1953. Potom tieto dieselové skriňové lokomotívy vytlačili z trhu s veľkým boomom prezentované kapotované jednotky. Séria "F" ukážkovo predviedla, ako sa dá pružne reagovať na podmienky ekonomiky prevádzky v dieselovej trakcii. Niekoľko jednotiek je možné vidieť i dnes v múzeách a turistických železniciach v USA.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
