pre deti na Opatovskej ceste v Košiciach. Centrum taktiež pomáha rodičom v rámci dobrovoľných pobytov, aby diagnostikovalo poruchy správania detí, s ktorými si rodičia nevedia poradiť. To sa deje ešte pred nariadením ústavnej výchovy.
Čo dieťa, to osud. Ľudia, ktorí sa o osudom ťažko skúšané deti starajú, musia mať veľké srdce, obrovskú dávku trpezlivosti a, samozrejme, takmer rodičovský prístup. "Diagnostické centrum (DC) pre deti je špeciálne výchovné zariadenie, ktoré plní úlohy ochrany detí pred sociálno-patologickými javmi či pri prevencii problémového a delikventného vývinu. Poskytuje odbornú starostlivosť pre deti zo sociálne a výchovne znevýhodneného prostredia ako aj deťom s narušeným psychosociálnym vývinom," privítal nás riaditeľ centra Mgr. Jozef Kuzma.
V zariadení sú deti rozdelené. Teda sa nemôže stať, aby sociálne prípady, dobrovoľné pobyty a deti s trestnou činnosťou boli v prevádzke spolu. V čase našej návštevy bola väčšina detí na dvore, kde sa pretekali, kto skôr s kuželkou v ruke prebehne istú trať. "Ujo, ja som najrýchlejší," zvestoval malý chlapec, avšak jeho kamarát ihneď kontroval: "Nie, neverte mu, ja som najrýchlejší. Odfoťte mňa," pokúšal fotografku.
"Tieto deti tu nie sú na dobrovoľných pobytoch, bola im nariadená ústavná starostlivosť," vysvetľuje nám zástupkyňa riaditeľa PaedDr. Danuše Kurucová. Ako dodáva, DC je zariadením s nepretržitou prevádzkou a prijíma deti na základe požiadavky zákonného zástupcu - v prípade dobrovoľných diagnostických pobytov. Ak teda rodičia svoje dieťa nezvládajú a nepomáha žiadna odborná pomoc, môžu prísť a požiadať o diagnostiku ratolesti. "Máme tu však aj deti z detských domovov a reedukačných detských domovov. Poskytujeme im poradenský servis a na základe diagnostiky sa vypracováva individuálny reedukačný program, na základe ktorého sa s deťmi má odborne pracovať v zariadení náhradnej výchovy."
Deti, ktoré sem chodia, boli väčšinou zanedbávané, zneužívané a týrané. Nájdu sa však aj také, ktorým bola nariadená ochranná výchova. Dopustili sa trestnej činnosti, avšak vzhľadom na svoj vek bolo voči nim pozastavené trestné stíhanie a bola nariadená ústavná výchova. Väčšia časť týchto detí páchala trestnú činnosť ako dôsledok zanedbávania, týrania a zneužívania.
MEDZITITUL: Diagnostikovali šesťročného vraha
"Stretávame sa s rôznymi prípadmi. Boli tu mladiství vrahovia, riešime delikvenciu lúpežných prepadnutí, poškodzovania majetku až po sociálne prípady, kde sa stretávame so zneužívanými a týranými deťmi. Mali sme tu aj šesťročné dieťa, ktoré bolo vrahom, zabilo kamaráta. Veľa detí sa sem dostane za lúpežné prepadnutia. Trestná činnosť detí sa pácha vo väčšej miere, z dôvodov zlých ekonomických a sociálnych podmienok u ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia," vykresľuje situáciu riaditeľ a na ilustráciu dodáva, že DC diagnostikovalo aj chlapca, ktorý pred niekoľkými rokmi na Ludmanskej ulici dobodal predavačku.
Väčšinou však dominujú deti zanedbané, sexuálne zneužívané a týrané. "Deti k nám chodia v zlom zdravotnom a hygienickom stave. Asi pred rokom sme prijali malé deti zo Starej Ľubovne, boli v dezolátnom stave. Viete, keď deti vyberiete z kanála, ani nevidíte, akú majú pokožku. Svietia len oči, také sú špinavé, zasvrabené, zavšivavené. Museli sme ich dať do poriadku, ošetriť, poskytnúť im zdravotnú starostlivosť, urobiť odborné vyšetrenia."
Nedávno prijali piatich súrodencov z Krompách. Problémom je, že prišli v zanedbanom zdravotnom stave, aj napriek tomu, že pediater musí pred ich umiestnením vydať potvrdenie, že sú zdravotne v poriadku. "Poniektorí pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí majú chrániť práva detí, robia často opak. Stáva sa často, že vybavia doklad na prijatie do nášho zariadenia od lekára bez prítomnosti dieťaťa. Potom ho donesú sem, a keď ho vidíte, je vám do plaču. V prípade týchto súrodencov z Krompách som sa zavrel v kancelárii a plakal ako malé decko. Som síce chlap, ale keby ste ich videli, mali vyžranú kožu až do živého mäsa," spomenul si riaditeľ Kuzma na prípad, ktorý dvíha žlč.
Keď si pracovníci DC overovali skutočnosti u lekára vysvitlo, že potvrdenie vydal na základe známosti alebo nátlaku sociálnej pracovníčky. V diagnostickom centre ich všetkých dali do poriadku, vybavili pobyt v nemocnici a následne ich umiestnili v Detskom domove vo Svidníku.
MEDZITITUL: Vešali ho na strom za nohy
Sociálna pracovníčka Eva Vojanská pracuje v DC už niekoľko desaťročí. Šokovala ju matka, ktorá dcére zhášala cigarety na tele, príbehov je však veľa.
"Polícia nám doniesla 9-ročného chlapca. Nekomunikoval, tváril sa, že ani nepočuje. Stále však ukazoval akési okrúhle okná. Sadli sme teda do auta a prešli Košice. Prišli sme k domu, ktorý také okná mal a vošli do brány. Otvorili sa dvere jedného bytu a vyšla pani so psom. Kričal o pomoc a utekal dole. Potom sa rozhovoril a povedal, že je z Čane. Rodičia ho mlátili a vešali na strom za nohy. Na hlave mal toľko jaziev, že miestami nemal vlasy. Hovoril, že ho bili preto, lebo pýtal jesť, navyše ho nejaký Róm sexuálne zneužil," spomína si E. Vojanská.
Následne prebehol so sexuálnym deviantom aj súd, chlapča tam podrobne vysvetľovalo, ako mu úd strkal do úst. Podobných prípadov je však viac. Sexuálne zneužívané dievčatá nie sú výnimkou a matky neraz zvrátené chúťky svojich partnerov tolerujú. "Bolo tu 12-ročné dievča, ktoré od štyroch rokov zneužíval nevlastný otec. Musela ho ukájať rukou a ústami. Nakoniec sa k tomu otec priznal. Matka o všetkom vedela, nechcela stratiť partnera, preto mlčala. V Ždani zas zneužíval otec dcéru od prvej triedy. Priniesli ju policajti opitú a sexuálne zneužitú. Vravela, že ju otec zneužíval na práčke. Podrobne opisovala tie nechutnosti. Matka musela so sestrou vždy odísť, hoci vedela, čo sa deje. Otca nakoniec odsúdili, ale verejná mienka v dedine sa obrátila proti dievčatku. Vraj to malo ostať v rodine."
Sedem detí z Nižnej Myšle prišlo nedávno o matku, ktorá zomrela pri predčasnom spontánnom pôrode doma. Bývali v maringotke a po matkinej smrti prišli do centra. Síce tam bývajú, mali by však putovať do detského domova. "Sú však neumiestniteľné, nechceme ich deliť a domovy sú preplnené. Otec ich chodil navštevovať, deti sa zúčastnili pohrebu mamy. Teraz však nechodí, lebo má psychické problémy," spomenul si riaditeľ Diagnostického centra pre deti J. Kuzma.
A aké je to v tomto zariadení pracovať? Ľudia o tom hovoria len neradi. "Opýtajte sa ma o 18. hodine, potom vám poviem. Je to vyčerpávajúce, mám však dobrý pocit, že tým deťom pomáhame. Sú vďačné, prídu a povedia:
Teta, mám vás rád. Sú všímaví, pochvália nový účes, topánky, čo si často nevšimne ani manžel," hovorí zástupkyňa riaditeľa D. Kurucová.
MEDZITITUL: Pomaranče jedia aj so šupkou
Podľa vedúcej vychovávateľky Dany Jarenbákovej je úžasné vidieť, ako sa učia základné návyky.
"Nepoznajú pomaranče, jedia ich so šupkou. Nevedia jesť príborom, jedia ako zvieratá. Sú špinavé, otrhané. To všetko keď prídu, potom sa postupne učia a sú šťastné za každý posun vpred. My máme radosť, keď podvyživené začnú priberať, dostanú prvú jednotku. Treba sa im venovať, brať ich na výlety, ukázať lepšie stránky života, dať šancu žiť a komunikovať. Keby však mali prísť všetky deti, ktoré vystrájajú, nestačil by nám ani Biely dom," myslí si vedúca vychovávateľka.
Neraz do DC privezú dievčatá deportované z Českej republiky pre prostitúciu. Pritom majú aj pod pätnásť rokov. Raritou bol 14-ročný chlapec, ktorý robil pasáka. Keďže sú deti umiestnené v pre nich neznámom prostredí, raritou nie sú ani úteky. "Raz sa mi pri prechádzke stalo, že jedno dievča náhle skočilo do rozvodneného Hornádu. Ako som bol oblečený, skočil som za ňou. Našťastie mala dlhé vlasy, lebo v mútnej vode by som ju ťažko hľadal. Vytiahol som ju na druhej strane brehu, asi 150 metrov od miesta, kde skočila. Okamžite sme robili opatrenia, volali psychiatrickú kliniku. Kým sme to vybavovali, podrezala si žily. Nakoniec vysvitlo, že dievčaťu listom oznámil partner, že s ňou skončil a ona to neuniesla," zalovil v pamäti riaditeľ a dodal, že sa stal aj prípad, keď chlapec vyskočil hlavičkou cez sklo vyklápacieho okna na prvom poschodí a zdupkal.
Poruchy správania do značnej miery zapríčiňuje vek a mentálna úroveň maloletých nevhodným vplyvom masovokomunikačných prostriedkov. "Nepoznajú rozprávky, nečítajú knihy. Zaujíma ich len televízia a video, žijú vo virtuálnom svete ilúzie toho, čo je vo filme. Tam sa hlavnému hrdinovi nič nestane, pritom zabije sedem ľudí. Oni si potom myslia, že to tak je aj v normálnom živote. Značný podiel vzniku porúch správania je v dôsledku nevhodného vplyvu okolia, v ktorom žijú, negatívnymi výchovnými pôsobeniami tých, ktorí za dieťa priamo zodpovedajú. Deti vyrastajúce v takom prostredí preberajú negatívne vzory správania a neakceptovateľnú hodnotovú orientáciu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
