Dzurindovi 76 hlasov nájsť podarilo, skrátenie funkčného obdobia neprestane byť aktuálne. Hrozí totiž, okrem iného, aj to, že ak pod pláštikom akýchsi zmlúv s nezávislými vydržíme do decembra, na jar už príde totálny cirkus. Od januára už totiž prestanú byť hrozbou aj predčasné voľby. A potom, s istou nadsádzkou, si nejaká partia vyvolených v NR SR povie - a dej sa vôľa božia.
Politická budúcnosť štátu sa v tejto chvíli zredukovala do dostihov o tri hlasy - Ivana Šimka, Ivana Kiňa a Gustáva Krajčiho. Naháňa ich aj koalícia, aj opozícia. Odhliadnuc od neznesiteľných rečí o "nákupoch", "korytách", "korupcii", "15 miliónoch" a pod., ktoré by POLITICI mali vždy podkladať minimálne dôvodnými indíciami, sú to dedinské pytačky, v ktorých je z podstaty veci autentickejší ten, kto chce deštruovať - opozícia, ako ten, kto chce tvoriť - koalícia. Je zrejmé, že postaviť rok vládnutia na takejto vetchej základni je pochybné a riskantné.
A miestami aj - komické. Zmluva o spolupráci medzi SDKÚ a Misiou 21, ktorú si dal Šimko ako podmienku podpory, je nielen náplasť na jeho ješitnosť, ale v podstate tiež politická korupcia, keďže cenou za hlas pre koalíciu je zviditeľňovanie mimoparlamentnej strany. Je to už skoro to isté, akoby SDKÚ zaplatila Šimkovej strane reklamný šot v každej televízii (a novinách), kde sa správa objaví...
Ešte šťastie, že eticky tento problém veľmi nepáli. Všimnime si dobre: Ešte v minulom volebnom období sa dával veľký pozor, aby poslanci strán, ktoré odpadli či vznikli z SDK (DS, LDS, OKS, SDSS), sa mediálne nepredstavovali ako ich zástupcovia v parlamente. V titulkoch boli vždy "nezávislí". Dnes Martináková premáva z televízie do televízie ako Slobodné fórum, tituluje sa ako parlamentná strana a robí totálnu opozíciu SDKÚ, na listine ktorej sa do NR SR dostala. Aký má mandát, kto jej dal poverenie, aby rozprávala čo rozpráva? Podobne Žiak, Maxon, Pinkava - oni sú všetci HZD... Už bez "S" na konci...
Aj toto, i rozpad ANO v parlamente sú veru dôvody na rýchle voľby. Ak premiér získa na zmluvu Krajčiho a Kiňa, aká to bude politická dôveryhodnosť a autenticita? Ak sa koalícia raz rozpadla, je legitímne ju plátať hocikým? Iste, nedá sa po každom zbehnutí poslanca vyhlasovať predčasné voľby. Systém niečo vydržať musí. Parlamentnú demokraciu, podobne ako mariáš či hokej, hrajú tiež iba nedokonalí ľudia. Je však jasné, že hranica niekde byť musí a ak na Slovensku nie je v tejto chvíli prekročená, otázka je, kde a kedy bola.
Dzurindove reči o komunistoch, ktorým "ide o korisť a majetky", sa nedajú z jeho úst počúvať. Nech si pozrie, kto sedí 7 rokov v jeho vládach na ministerstve zahraničia. Alebo nech si pripomenie vlastný výrok, že "SDKÚ sa nebude zaoberať zväzkami ŠtB". Ale: Odhliadnuc od osoby, ktorá brýzga, bolo by naivné nevidieť, že politický zápas o parlament, ktorý sa tu a teraz vedie, má naozaj latentný hodnotový náboj, kde symbolické označenie "komunisti" síce nie je presné, ale jadro sporu o budúcnosť vystihuje. Dzurinda sa zľakol, že reči o flirtoch KDH a SMK so Smerom sú viac ako fámy. Nie je to také vážne, myslieť na budúcnosť však mal skôr.
Sú aj lepšie argumenty, ktoré môže premiér použiť vo svoj prospech. Volebný mandát je naozaj na 4 roky a skracovať ho je zhubné. Nie náhodou existujú ústavy a štáty, kde predčasné voľby viažu na veľmi presné podmienky. (Napríklad v Nemecku, kde sa predčasne volilo včera, musel vec posvätiť Ústavný súd.) Na Slovensku už jedny predčasné voľby boli a rozvíjať túto tradíciu by bolo nešťastné už len preto, lebo politici zvolení v budúcnosti sa k nepopulárnym, ale nevyhnutným krokom už vôbec neodhodlajú, ak nad hlavami im bude neustále visieť gilotína, že ani 4 roky, čo je minimum na preukázanie výsledkov, vydržať nemusia. Toto je absolútne vážna vec. Od krajiny ku krajine dnes v Európe vidíme, že verejná moc degeneruje práve z obáv politikov čohokoľvek sa dotknúť, lebo voľby, ktoré sú fakticky neustále za rohom, ich zmetú aj s reformami, čo sa nemali čas ani zaviesť, ani zažiť. Skracovať mandát špeciálne druhej Dzurindovej vlády je o to väčšmi problematické, že na svoje plecia si toho naložila naozaj hodne, rádovo viac ako vlády-kolegyne kdekoľvek v Európe.
Keby Dzurinda používal tento argument, a výhradne tento, tak je jeho konanie i v danej situácii tolerovateľné. Aj keď protiargument veľkej sily znie, že deštrukciu začal sám kauzou skupinka. Predseda vlády, ktorý si z absolútne malicherných a súkromných dôvodov zlikviduje parlamentnú väčšinu, zrejme neberie reformy až tak vážne, ako sa tvári.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
