sa dejú veci tisíckrát podstatnejšie. V najvýznamnejšej krajine EÚ sme v nedeľu videli, akým požehnaním môžu byť predčasné voľby.
Voliči nahádzali do urien také usporiadanie síl, ktoré sľubuje omnoho komplikovanejší pat na politickej scéne, ako slovenská parlamentná tragikomédia. Nech si nikto nemyslí, že nás sa vec netýka. Nemecká kríza má všetky predpoklady premietnuť sa do života EÚ - s dosť vysokou pravdepodobnosťou napríklad do rokovaní o rozpočte 2007 - 13. Prognóza, že v takom časovom horizonte, aby sme z neho mohli čerpať od 1.1.2007, neuvidíme zo sľúbených miliárd ani euro, sa výsledkami týchto volieb prudko zvýšila.
Konfigurácia, ktorá vznikla, ponúka veľmi nízke šance na rýchle zostavenie vlády. Kresťansko-konzervatívne strany síce vyhrali, ale s takým malým náskokom, že nemajú s kým uzavrieť väčšinovú koalíciu. Skutočným víťazom je kancelár Schröder a jeho SPD, ktorí vstali z mŕtvych, keďže v čase, keď sa po sérii prehier v spolkových voľbách rozhodli ukončiť trápenie a ísť do rýchlej smrti v predčasných voľbách, nebolo analytika v Nemecku, ktorý by im neveštil dramatický debakel. Schröder ušiel z lopaty, ale tiež sa nemôže ani pohnúť, keďže so svojím terajším koaličným partnerom Zelenými majú ešte menej percent, ako CDU-CSU s liberálmi (FDP).
Do úvahy prichádzajú len neštandardné kombinácie. V prvom rade "veľká koalícia" SPD a CDU-CSU, ktorá by síce mala ústavnú väčšinu, obe hlavné strany ju však pred voľbami striktne odmietali a keby vznikla, išlo by v podstate o malý podvod na voličoch. Iná variácia je koalícia súčasných vládnych strán s postkomunistickou ľavicou, ktorá sa po týchto voľbách stala piatym parlamentným subjektom. To zatiaľ všetky strany odmietajú, ale vývoj môže po čase položiť na stôl aj túto opciu, a to vo forme akejsi tichej podpory. Veľmi nereálnou kombináciou, ktorá sa zrejme tiež objaví, je SPD-Zelení-FDP (liberáli). Znalci Nemecka hovoria, že temer vylúčené... V krátkodobom horizonte je najpravdepodobnejším scenárom vleklá kríza v nejakom provizórnom usporiadaní. Strednodobo z toho pozerajú ďalšie predčasné voľby. Auf guten wohl - na zdravie!
Nemecko je chorý muž Európy. Doslova zúfalo potrebuje ekonomické reformy, s ktorými nesmelo a viacmenej neúspešne začal Schröder. Hospodárske programy dvoch veľkých strán sú výrazne nekompatibilné, takže analýzy - napr. Handelsblattu - pripomínajú, že v prípade veľkej koalície by sa fakticky blokovali. Rozdiely pritom nie sú v miere liberalizmu resp. štátneho paternalizmu, ktorý je u oboch strán značný, ale nástrojoch riešenia. Ak by sa aj veľká koalícia politicky uzavrela, má fakticky zviazané ruky. Napríklad: Ak CDU-CSU sľubovala zníženie priamych daní, ktoré chcela v rozpočte kompenzovať zvýšením DPH o 2 percentá, a presne toto bolo ťažiskom kritiky SPD a Schrödera, ako môžu robiť spoločnú daňovú reformu? Jedine tak, že niektorá zo strán podvedie svojich voličov. Inak neexistuje. Bez daňovej reformy je však nemecká ekonomika na úmrtie...
To nie je ani pol srandy. Že žijú lepšie ako Slováci? Isteže. Na každého Nemca pripadá verejný dlh 18 tisíc eúr - údaj z roku 2004. Nemecko trikrát po sebe porušilo Pakt stability, pri zachovaní trendu (výpočty Handelsblattu) by po roku 2010 presahovali schodky pravidelne 4 percentá. Hoci minister financií Eichel zakaždým Bruselu sľubuje, že trend zastavia, je to balast bez reality. Nemajú ako - ten nemecký blahobyt, to je nezastaviteľný rast verejných výdavkov, najmä sociálnych dávok. V roku 1964 boli sociálne výdavky vrátane dôchodkov v objeme 11 percent HDP. O 25 rokov neskôr, pred zjednotením, to už bolo 14 percent... V roku 2004 je však už volumen sociálneho štátu - 24 percent HDP!! Enormne vzrástli výdavky na obsluhu štátneho dlhu (tvorí sa kumuláciou deficitov každý rok) - z 0,5 percenta HDP v roku 1964 na 7 percent v roku 2004.
Takýchto čísiel je tisíc - všetky sú zlé. Nezamestnanosť sľuboval Schröder znížiť, v súčasnosti je historicky najvyššia po vojne. Východné krajiny, pripojené v roku 1990, sú odstrašujúcim príkladom, kam môže viesť dotačná regionálna politika (na ktorú sa aj v Košiciach na čele s Trebuľom a Bauerom tak tešíme). Dnešné Nemecko nemá nič spoločné so sociálnotrhovou ekonomikou, ktorú založil a nechal rozkvitnúť v 50-tych rokoch Ludwig Erhard. Je to "zmutovaná varianta, ktorá má k pôvodnému modelu podobný vzťah ako rakovinový nádor k normálnej bunke" (analytik Gephardt).
Problém je, že bez sociálnych konfliktov, ktoré môže podstúpiť len smelá a jasne programovo vyhranená vláda so silným mandátom, je toto bujnenie nezastaviteľné. Po predčasných voľbách, ktoré sme videli, nevidieť takú vládu ani za siedmym horizontom. Je vzdialenejšia ako kedykoľvek doteraz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
