ktoré by koalícii umožnilo začať to, za čo celú tlupu ústavných povaľačov platíme - normálne pracovať. Zajtra (teda dnes) to vraj už bude lepšie - sľúbil Milan Hort, predseda klubu tej strany, ktorá síce nič neblokuje, ale na vzniknutej situácii nesie svoj výrazný diel zodpovednosti. Čiže SDKÚ.
Temer istotu, že manéver sa dnes ráno podarí, dáva vyhlásenie "operačného štábu" strany Misia 21, že "blokácia nie je v záujme občanov SR, znemožňuje demokratickú kontrolu vlády a destabilizuje situáciu v štáte", a preto predseda Šimko sa zaprezentuje. Vynikajúce. Ak Krajči stlačí správny gombík, čo sa mu včera celkom nepodarilo, aspoň podľa výpisu, a Maďar Lajos Ladányi si tiež dá pozor, sme za vodou. A to ešte drží Dzurinda v talóne senzáciu sezóny - dva čerstvé transfery z HZDS.
To, čo predviedli dvaja poslanci z nášho kraja, je unikátny veľtoč na politickej hrazde. Od všetkých doterajších zbehnutí a vyhadzovov zo strán sa zásadne líši tým, že zbehovia a vyhnanci vždy boli v dlhšom či kratšom, viditeľnom či latentnom konflikte s rodnou stranou alebo jej predsedom. Dokonca niekedy to boli aj konflikty nie osobné, ale programové. Eduard Kolesár a Karol Džupa prepisujú historické rekordy tým, že zdúchli nielenže bez náznaku akéhokoľvek sporu, ale ako najlojálnejší priaznivci a podporovatelia Vladimíra Mečiara. Takú figúru sme ešte nevideli a môžeme by len pyšní, že bude zviazaná s Košickým krajom. Ako vidieť, s HZDS sa musí vždy rátať, aj po 15 rokoch ešte dokáže prekvapiť tak, že jednému by sa ani neprisnilo.
Pravda, že je to celkom stopercentná senzácia, sa zase tvrdiť nedá. V kuloároch sa husto špekulovalo o možnosti, že ak bude Dzurinda definitívne v koncoch, Mečiar mu môže pomôcť. Už sme párkrát upozornili, že bez ohľadu na razanciu, s akou vzájomné pakty odmietajú, dlhodobé záujmy HZDS a SDKÚ sa jednoducho stretávajú. Mečiar si môže k moci pričuchnúť už len cez Dzurindu, keďže zahraničnopoliticky je jeho koalícia so Smerom nepriechodná a Hrušovský či Bugár sa s ním do reči nedajú. Premiér zase potrebuje rezervu, ak chce udržať konfiguráciu SDKÚ-KDH-SMK ako koaličné jadro aj po voľbách. Toto sú triviálne počty, ktoré ak domyslíme do dôsledkov, tak títo dvaja si musia pomáhať... Obaja poslanci nemali doteraz nielenže konflikt s Mečiarom, ale boli považovaní za jemu najbližších ľudí v HZDS. Prečo by títo dvaja utekali? K Lintnerovi?? Eduard Kolesár má základnú politickú inteligenciu, ale nikdy sa neprejavoval. A zrazu hľa: "Línia HZDS, Smer, KSS, SF, HZD je neprijateľná" a "na politické ciele bola zneužitá ľudská tragédia". Prvý samostatný názor a - good bye, Mečiar. Čo je toto? Určite nikto neodprisahá, ani autor tohto textu, že veľtoč Džupu a Kolesára musí mať túto pointu. Ale základná logika záujmov, vzťahov a osôb, ktoré vo fraške hrajú, stavia všetky ostatné vysvetlenia či možnosti do marginálnej pozície.
Fico hovorí, že "žumpa" a definitívny "dôkaz nad dôkazy o kupovaní poslancov". Martináková rozpráva o "neslušných rozmeroch, ktoré nadobudlo kupovanie poslancov". Podobne Rusko. No - Lintnera si vieme predstaviť v rozmanitých situáciách, ale behať po poslaneckej ubytovni s čiernym kufríkom pre Džupu a Kolesára dosť ťažko. To chce inú fantáziu. Áno, existuje aj "nefinančné plnenie", napríklad funkcie. Hovoria mnohí. Fajn. Otázka znie, aké funkcie, trafiky či sinekúry dokáže garantovať firma Dzurinda&Lintner po voľbách a či by nebol kompletný blázon ten, kto by pri 35-percentných preferenciách Roberta Fica do takého biznisu išiel.
Nezávisle na skutočnom pozadí celej hry je situácia v parlamente nenormálna. Presun Džupu a Kolesára na druhú stranu "železnej opony" je akoby potvrdením, že najväčšia európska sloboda - voľný pohyb osôb - sa definitívne usídlila za múrmi slovenského parlamentu. Spôsob, akým odišli a prišli, je posolstvom, že nastúpiť s jedným mandátom a vymeniť ho za druhý je už normálne aj bez konfliktu, len tak - jednoducho z večera do rána. Moc v štáte je veľká čarodejka, dokázala pomútiť hlavy aj onakvejším existenciám - na Slovensku, v Európe i za morom. Len niekde musí byť hranica, lebo systém smeruje k totálnej samodiskreditácii. Na to, čo predvádzajú, sú najlepší liek skutočne predčasné voľby. Len kde je záruka, že po nich nebude všetko na rovnaké kopyto?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.