márnotratníkom, ktorý sa topil v dlhoch. Pred prvou písomnou zmienkou o Stropkove, tento s pevnosťou a poddanskými dedinami patril šľachticovi Ladislavovi zo Svätého Jura zo Šarišskej stolice.
Po jeho smrti sa v listine, ktorú vydal kráľ 12. marca 1404 v Kežmarku uvádza, že Stropkov s panstvom ostal bez dediča a preto všetky majetky prešli do rúk kráľa. Ten ich zálohoval najskôr Prokopovi Balickému za šesť tisíc dukátov, ale vzápätí za ďalších šesť tisíc tie isté majetky zálohoval jeho bratrancom - Ondrejovi, Jánovi a Mikulášovi Balickému. Všetci takto nadobudli právo na užívanie majetkov až do vrátenia zálohovaných 12-tisíc dukátov. Z historických dokumentov sa nedá zistiť či ich kráľ niekedy vrátil. Na majetky si robil nároky príbuzný Ladislava - Štefan Čert.
V roku 1408 sa situácia opäť zmenila. Stropkov s pevnosťou a poddanskými dedinami dostal od kráľa za verné služby v boji proti husitom a Turkom Imrich Perényi. Vtedy dostali aj ďalšie majetky na východnom Slovensku, v Maďarsku a na Podkarpatskej Ukrajine. Stropkov sa na 150 rokov ocitol v moci Perényiovcov.
Po smrti Žigmunda Luxmeburského rozdelili krajinu na dva tábory. Do Uhorska vtrhli bratríci, Ján Jiskra bol v službách Alžbety, vdovy po Albertovi Habsburskom, v Stropkove sa posilnili pozície Perényiovcov a dostávali sa do rôznych potyčiek. Boli majstri vo využívaní chaosu, ktorý zavládol v krajine. Oslabovali práva mešťanov a najmä nemeckých kolonistov v meste a v poddanských dedinách. Stropkov si podmanili a pomoci sa Stropkovčania dožadovali najviac od Bardejova, odkiaľ do Stropkova prišli.
Keď nastúpil na trón Matej Korvín v roku 1458, boli Perényiovci spočiatku na strane kráľa, neskoršie v roku 1471 bolo voči kráľovi zosnované sprisahanie, do ktorého sa zapojili aj Perényiovci. Sprisahanci pripravovali namiesto Mateja Korvína na uhorský trón Kazimíra, syna Vladislava I. Jagelovského. Vzápätí vtrhli do Uhorska poľské vojská, najskôr v počte 12-tisíc mužov a neskoršie znova s počtom štyri tisíc ozbrojencov, ktorých viedol kráľovič Ján Albert. Časť poľských vojsk sa usadila v Stropkove a Perényiovci im poskytli pomoc. Takto sa dostali do rozporu s kráľom Matejom Korvínom. Ten im odobral majetky a dal pokyn zničiť pevnosť v meste. Za tento čas poľské vojská plienili Stropkov. Špekulanti Perényiovci sa z toho znova dostali. Mikuláš Perényi sa tajne stretol s kráľom Matejom a ten mu znova vrátil majetok. Bol to rafinovaný manéver Perényiovcov.
Perényiovci naďalej porušovali občianske práva obyvateľov Stropkova a utláčali poddaných. Mnohí mešťania z radov nemeckých kolonizátorov sa rozhodlo opustiť mesto a sadiť sa v Bardejove, Prešove, Levoči a v Košiciach. Odchod im znemožňovali Perényiovci a preto sa Stropkovčania obrátili o pomoc a podporu očakávali od Bardejova. Bolo to v období, keď Mikuláš a Štefan Perényiovci sa vydali za dobrodružstvami po celom východnom Slovensku. Zbíjali a prepadávali obchodníkov a privlastnili si aj stropkovský tridsiatnik. Chýr o ich priestupkoch sa dostal až na kráľovský dvor. Znepokojené boli aj kráľovské mestá na východnom Slovensku, najviac Košice.
V roku 1483 kráľ Matej Korvín zorganizoval proti Perényiovcom vojenskú výpravu pod velením neskoršieho župana Zemplínskej stolice - Andreja Labatlana. S pomocou spomínaných miest a najviac Košíc sa podarilo dobyť stropkovskú pevnosť. Podobné akcie sa uskutočňovali proti Perényiovcom po celom východnom Slovensku. Postupne im boli odobraté majetky a zostalo im ich najväčšie centrum na Trebišovskom hrade. Odobratý stropkovský majetok s poddanskými dedinami kráľ pridelil svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi.
Vrátim sa znova do obdobia boja proti poľským vojskám, kde významnú úlohu v tomto boji zohral spišský župan Štefan Zápoľský. Po náhlej smrti kráľa Mateja I. sa uhorským kráľom stal Vladislav II. Jagelovský. Znova vrátil majetky Perényiovcom. Imrich Perényi si v roku 1494 požičal 20 tisíc zlatých dukátov od jágerského biskupa Tomáša Bakóca z Erdédu a preto bol stropkovský majetok až do roku 1506 v zálohe Erdédyovcov.
Pozície rodu Perényiovcov na východnom Slovensku aj v Stropkove začali slabnúť. Aj napriek tomu sa niektorí z neho prepracovali do vysokých funkcií v Uhorsku. Posledný bol Gabriel (zomrel 7. júla 1567), ktorým zanikla palatínska vetva Perényiovcov v Uhorsku.
Po jeho smrti majetky Perényiovcov v Stropkove najskôr prešli do vlastníctva kráľa Ferdinanda I., ktorý ich prisľúbil šľachticovi Jánovi Peteovi. Sľub zrealizoval až ďalší panovník Maximilián II. v roku 1568 za 20 tisíc zlatých. S ocenením majetku nesúhlasila vdova po Gabrielovi Perényim, ale Stropkov sa aj napriek jej odvolaniu na 200 rokov ocitol v moci nových zemepánov - Peteovcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
