sťažnostiach nezamestnaných a odborových organizácií požiadal župný úrad v Košiciach ministerstvo o nápravu. V zlej hospodárskej situácii, ktorá vyplývala ešte z doznievajúcich dôsledkov prvej svetovej vojny, stúpol alkoholizmus, rozširovali sa rady drobných zlodejov, organizovaných bánd, prostitútok.
Kríza v stavebníctve
V Košiciach bolo v priebehu rokov 1921 - 1922 niekoľko rokovaní o možnostiach, ako rozšíriť ponuku pracovných príležitostí v celej župe. Júnové, tzv. anketu, zvolalo Ministerstvo sociálnej pečlivosti ČSR u župana Rumana v košickom župnom dome. Zúčastnil sa na ňom odborový poradca ministerstva Dr. Sládek, zástupcovia úradov, zamestnávateľov a odborových organizácií. Podľa zápisu z rokovania župan Ruman zdôraznil, že "cieľom hospodárskeho života štátu je, aby obe jeho zložky - kapitál a práca - sa zišli na jednej ceste a tou je cesta dohody."
Všetci účastníci ankety sa zhodli v tom, že "súčasná kríza aj sociálne dôsledky nezamestnanosti sú vyvolané vysokým kurzom československej koruny." Uviedli aj celý rad stavieb verejných budov, na ktorých zamestnávali robotníkov, čo ale bolo stále málo. Povolené boli aj stavby troch mostov, opravy ciest, nemocnica v Košiciach, aj tri verejné budovy, ale s ich začatím investori otáľali. "Anketa" sa uzniesla na tom, aby vzhľadom k ťažkej kríze v stavebníctve bol vymenovaný osobitný komisár s právomocou rozhodovania. Anketa rokovala aj so zástupcami robotníkov železiarskeho priemyslu, ktorí sa sťažovali na vysoké ceny cestovného a na železničné tarify všeobecne, vrátane vysokého kurzu koruny.
Tieto problémy ťažili aj robotníkov iných odvetví. Zvolili delegáciu zo svojich radov a tá mala tlmočiť na ministerstve v Prahe ich mienku s poukázaním na ťažkú krízu, ktorú priniesla nezamestnanosť na východnom Slovensku a v Košiciach. Osobitne mala delegácia žiadať vysvetlenie, prečo ministerstvo nevypláca podpory všetkým, ktorí majú na ne nárok, ale iba tým, ktorých navrhnú magistrátne a obecné úrady, to znamená, že "chyba je v obecných a mestských úradoch." Delegácia mala predložiť aj počty evidovaných žiadateľov o prácu z jednotlivých miest župy. Iba v Košiciach ich bolo vyše tristo a voľných miesto sedemnásť. Podporu nedostávala polovica z nich.
Práce nebolo, pálenky vyše hlavy
Práce nebolo, ale zato bolo dosť pálenky. Aspoň to tvrdili daňoví úradníci a vykazovali daňové úrady na Slovenku. Podľa daní r. 1922 len z pálenky to bolo 490 miliónov (v r. 1921 to bolo 225 miliónov), z piva 99 mil. 300 tisíc, zvláštna dávka z vína vo fľašiach 24 miliónov, v uzavretých mestách 30 miliónov Kč oproti roku 1921, kedy bola všeobecná nápojová daň v mestách i na vidieku dohromady 32 mil. Kč. To je iba daň. Koľko sa dávalo za nápoje?
V začiatkoch vzniku ČSR sa objavovali rôzne štatistiky. V časopise Péče o mládež v roku 1922 bol uverejnený článok E. K. Rosola o potrebe štatistiky nemanželských detí. V článku uvádza ich počty podľa jednotlivých žúp. Celkový počet týchto detí bol 33 423. Župy: Košicko-turňanská - 842, Bratislavská - 3 895, Gemersko-malohontská - 2 509, Hontianska - 1 423, Komárňanská - 2 979, Liptovská - 673, Nitrianska - 2 336, Novohradská - 1 464, Oravská - 743, Spišská - 2 483, Šarišská - 2 451, Tekovská - 1 922, Trenčianska - 4 904, Turčianska - 492, Zemplínska - 4 243, Zvolenská - 1 864. Autor píše, že najviac nemanželských detí do 15 rokov zo všetkých obyvateľov je v Trenčianskej župe, kde je väčšinou chudobné roľníctvo a oveľa zaostalejšie ako v Turci, kde bolo len 492 takýchto detí.
Kuriózna krádež
Košice, ich parky aj železničná stanica, boli strážené mestskou strážou i políciou. Zlodeji vymýšľali spôsoby, ako okabátiť ľudí tam, kde niet strážnikov. Napríklad na lokomotíve.
V policajnom raporte z konca mája sa píše: "Neznámy chromý muž požiadal strojvodcu rumunskej lokomotívy Hesseho v Košiciach, keď dlhšie stála na železničnej stanici, aby ho nechal prenocovať na stroji. Hesse súhlasil, dal mu večeru aj raňajky. Po odchode neznámeho zistil, že mu chýba 1 000 Kč z náprsnej tašky." O dva dni nato ešte zistil, že mu ukradol aj hever o váhe asi 80 kg na dvíhanie strojov do váhy 150 q v cene 5 tisíc Kč. Po dlhšom čase sa hever podarilo vypátrať v jednej košickej firme, kam sa dostal od obchodníka so staršími vecami Friedmana v Košiciach na Šrobárovej ulici za 250 Kč. Priedman ho kúpil od chromého muža, podľa popisu to bol muž, čo prenocoval na lokomotíve. Preukazoval sa potvrdeniami od niekoľkých výhrevní lokomotív na Slovensku aj Morave a zberal medzi strojníckym personálom dobrovoľné príspevky, odvolávajúc sa na to, že je bývalý strojvedúci a bol ranený vo vojne, keď r. 1914 narukoval. Popri tom sa stal zlodejom.
Ušli z nevestinca
Železnica, ako sme sa už niekoľkokrát zmienili, bola stále dobrou pôdou pre zlodejov a podvodníkov, ale aj pre vykonávateľky najstaršieho remesla. Dve také zadržali na nádraží v Košiciach - 20-ročnú Adrianu Matysovú z Kremnice a 19-ročnú Máriu Pristayovú z Levíc. Obe boli prostitútky a vykonávali svoje remeslo medzi jazdou osobným vlakom z Legine do Košíc a v niektorých rýchlikoch. Vypovedali na polícii, že ušli z nevestinca v Chuste. Od majiteľa nedostávali na živobytie žiadne peniaze ony, ani ďalšie štyri dievčatá.
"Boli tam hrozné pomery" - tvrdili. "Dostávali sme jesť dvakrát za deň, aj to málo za 20 korún. Všetky peniaze sme museli odovzdať majiteľovi." Ten im predával veci za vysoké sumy, ako topánky za 340 korún, čo stáli na trhu 120. Alebo šaty, v ktorých sa nedalo chodiť na ulicu. V takých aj obe ušli, Ich pracovný čas bol do 3. - 4. hodiny ráno. Boli hladné a museli piť veľa vína kvôli tržbe hostí. Ráno museli umývať podlahu, nedovolili im spať. Keď sa vyhrážali, že majiteľa bordelu udajú, smial sa a vyhlásil, že má podplatenú políciu.
Do tretice zatkla polícia a četníci deviatich železničných zamestnancov v Smolníckej Hute. Už dlhší čas pátrali po zlodejoch a podvodníkoch, ktorí sa opakovane vlámali do vagónov a skladov a spôsobili škodu za niekoľko desiatok tisíc korún. Banda bola napojená na ďalšie, ktoré už zatkli a vyšetrovali v súvislosti s veľkou podvodníckou aférou na košicko-bohumínskej trati.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
