pôvodom zo Švajčiarska. Prvý jej člen Jozef GERSTER (narodil sa v r. 1778 v Györi a zomrel r. 1844 v Košiciach, kde je aj pochovaný), ktorý bol dokonca účastníkom napoleónskych vojen, sa usadil v Košiciach ako stolársky majster. V r. 1816 sa oženil s dcérou známeho košického lekára a správcu verejnej nemocnice, zakladateľa záchrannej služby MUDr. Eugena Vandracseka, ktorého otec bol zhodou okolností tiež stolárom a zámočníkom, pôvodom z Poľska. Jozef Gerster mal troch synov: Mikuláša, Karola a Antona.
Mikuláš GERSTER bol chemikárom a mydlárom. Prevzal rodičovský dom a okrem mydlárstva podnikal aj v iných odvetviach - v účastinárskej spoločnosti na prenájom výčapného práva, pôsobil v Obchodnej a priemyselnej komore, bol členom mestského zastupiteľstva, kam ho trikrát zvolili, spoločenského života sa zúčastňoval ako funkcionár Kasína a člen Hornouhorského muzeálneho spolku.
Karol GERSTER bol staviteľom, vyštudoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Pracoval prevažne v Budapešti. Pre Košice je významná jeho práca ako vedúceho reštaurovania Dómu sv. Alžbety v rokoch 1857 - 1863. (Foto dómu na snímke).
Vojtech GERSTER Karolov syn bol stavebný inžinier, pracoval ako vyhľadávaný odborník na významných vodných a železničných stavbách v zahraničí napr. na Panamskom prieplave, Korintskom prieplave, na stavbe kanálu Dunaj - Tisa. Ako projektant sa zúčastnil na projektovaní 13 železníc v Uhorsku, aj Košicko - turnianskej železnice, viedol tiež prestavbu župného domu v Košiciach.
Anton GERSTER, najmladší Jozefov syn sa tiež realizoval ako staviteľ a stavebný podnikateľ. Po porážke maďarskej revolúcie (1848 - 49) odišiel do USA a pomohol usadiť sa tam svojmu synovcovi MUDr. Arpádovi Gersterovi. Ten bol v Košiciach nemocničným lekárom. Po emigrovaní do USA pôsobil ako chirurg aj profesor na Columbijskej univerzite. Publikoval popri odborných článkoch aj beletriu, v pamätiach uverejnil rytinu Košíc z r. 1917. Popri slovenčine ovládal aj zemplínske a šarišské nárečia, čomu vďačil zato, že mohol čítať poľskú literatúru v origináli. Píše o tom v pamätiach.
Do rozvetvenej rodiny patrili aj vnučky Jozefa Gerstera, ktoré boli všetky umelecky nadané. GIZELA bola učiteľkou ručných prác - mestskej ľudovej školy v Košiciach a členkou Ženského spevokolu, ktorého históriu knižne publikovala. ETELKA bola operná speváčka, učiteľka spevu v Berlíne a autorka učebnice spevu. Koncertovala vo významných divadlách v Európe a USA, v Košiciach vystupovala v rokoch 1872, 1875, 1892. Vydala sa za svojho impresária Taliana Cardiniho, zomrela v Taliansku, kde je aj pochovaná v Pontecchio.
BERTA (1852 - 1885) bola tiež speváčka v Košiciach koncertovala v r. 1868 - 69, potom na európskych scénach ako členka talianskeho vokálneho kvarteta a operná speváčka. Žila v Paríži, kde aj zomrela.
MÁRIA (1843 - 1930) bola maliarka, kresliť sa naučila u košického maliara Š. Hegedüsa, po štúdiu v Budapešti sa tam usadila a vyučovala tam na návrhárskej škole. Zaujímavé sú jej krajinky a kytice, ktoré kreslila kriedou.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
