korún viac nebude - zvýši sa im poistné, tak ako aj mnohým iným poistencom.
Vymeriavací základ - to, z čoho sa odvodzuje výška poistného, je totiž mesačne najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy. "Jej zvýšením nepriamo rastie i odvodové zaťaženie," hovorí ekonóm Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka.
Priamo, teda tak, že dočasne budú zarábať 6 900 korún, zvýšenie minimálnej mzdy sa dotkne jedného, nanajvýš dvoch percent zamestnancov.
Nepriamo to pocíti určite oveľa viac ľudí, ale koľko to bude, možno len hádať, lebo Sociálna poisťovňa nesleduje, koľkí povinne poistení živnostníci a dobrovoľní poistenci majú minimálny vymeriavací základ.
Živnostníkov poisťovňa eviduje zhruba 190-tisíc, dobrovoľne dôchodkovo poistených osôb 44-tisíc, nemocensky poistených 57-tisíc a poistených v nezamestnanosti 53-tisíc.
Zvyšovanie minimálnej mzdy má aj iné dôsledky. Hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Ľubomír Žitňan tvrdí, že je "sprevádzané tlakom na zvýšenie miezd na všetkých pracovných miestach", čo sa podľa neho za stáleho rastu produktivity práce prejavuje znižovaním počtu miest.
Chren tvrdí, že "z čisto ekonomického hľadiska je minimálna mzda jednoznačne škodlivým opatrením". Najviac podľa neho ubližuje tým, ktorých by mala chrániť, pretože nízkokvalifikovaní, ktorí by aj pracovali za menej ako možné minimum, sa po jeho zvýšení "už nedokážu zamestnať".
Na 6900 korunách sa dohodli Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Konfederácia odborových zväzov. Republiková únia zamestnávateľov, ktorá tiež zamestnávateľov zastupuje, je síce proti, no to nie je nič platné. "Rozhodli sme sa akceptovať prvú historickú dohodu časti sociálnych partnerov," povedal hovorca ministerstva práce Martin Danko. Ani jedna zo strán podľa neho nespochybňuje, že "nastavenie minimálnej mzdy je komplikované", najmä v súvislosti s odvodmi a s tým, že ju spomína zhruba 40 právnych noriem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
