Banáša objavil správy, ktoré eštebáci písali po schôdzkach s ním.
Patrik Košický z ústavu povedal, že si zobrali mená ľudí, spomenutých v Banášovom zväzku a snažili sa nájsť ich spisy. Vo zväzku rakúskeho novinára Franza Edera, ktorého ŠtB preverovala, našli správy, ktoré o ňom Banáš ŠtB podával.
Z hlavičky vyplýva, že pôvodne boli správy aj v Banášovom spise, ale niekto ich skartoval. V Ederovom zväzku zostali podľa Košického aj preto, že ŠtB najprv ničila "živé" zväzky tajných spolupracovníkov a na zväzky nepriateľských alebo preverovaných osôb nemala toľko času. "Vzhľadom na rozsah agendy ŠtB nebolo v ich silách za taký krátky čas zničiť všetky možné prepojenia medzi zväzkami."
Banáš po každom stretnutí s Ederom spísal správu, ktorú poslal na ministerstvo zahraničných vecí do Prahy a kópiu poskytol eštebákovi, prípadne ho o stretnutí informoval ústne. Tajný policajt potom vyplnil tradičný formulár, kde stretnutie bolo, že informácie poskytol preverený agent Lotos.
V Ederovom zväzku je od Banáša 12 správ, posledná je z 15. novembra 1989. V jednej z nich sa hovorí aj o tom, že istý tlmočník je podľa Banáša politicky nevhodná osoba, lebo sa k zahraničným novinárom správa príliš úctivo. ŠtB potom prikázala, aby už netlmočil zahraničným novinárom.
Banáš v januári, keď ústav zverejnil jeho zväzok, sám na tlačovej besede spomenul Ederovo meno medzi novinármi, s ktorými spolupracoval a ktorí podľa neho môžu dokázať, že im nijako neublížil.
Eder má vlastnú skúsenosť s ŠtB, ktorá ho na jar 1988 zatkla pri jednej demonštrácii, a spolu s ďalšími západnými novinármi niekoľko hodín držala na policajnej stanici. "Vypočúvali nás, bili a potom odviezli na rakúske hranice," povedal.
Banáš nepovažuje ďalšie nájdené správy z archívu za dôvod, aby sa vzdal mandátu. O tlmočníkovi, ktorého spomínal eštebákom, povedal, že si chcel zarábať "do vačku" a robiť bokovky. Na to, že eštebákom hovoril o tlmočníkovi ako o politicky nespoľahlivom, si nepamätá. "Ja si len pamätám, že tento tlmočník aj v mojej prítomnosti používal niektoré maďarské názvy Bratislavy alebo termín Požoň a takto."
Prečo hovoril eštebákom, že rakúsky novinár si vypil a potom šoféroval? "Sedím s Franzom Ederom v krčme a tri stoly ďalej sedí ten eštebák, ktorý vidí, že sme si dali dve deci vína. Potom sa ma pýta - vypil si? Tak čo som im mal povedať? Kontrolovali ma. Potrebovali mať na takejto pozícii spoľahlivého človeka."
Ederovi Banáš vtedy vytýkal, ako píšu rakúske médiá o Československu. Dnes to vysvetľuje tak, že musel do správy napísať aj niečo negatívne. Stále tvrdí, že s ŠtB nespolupracoval, lebo spolupráca znamená, že "Banáš radostne uteká na ŠtB, že čo mu tu jeden povedal", a to on vraj nerobil, dokonca niektoré kontakty ani nehlásil.
Ústav pamäti národa však hovorí, že Banáš nemôže tvrdiť, že nespolupracoval. "Obsah, rozsah a intenzita správ svedčia o tom, že išlo o spoluprácu v pravom zmysle slova."
Banáš sa od zverejnenia svojho spisu snaží dokázať, že podpis, ktorý je pod potvrdením, že zobral od eštebáka tisíc korún, je falošný. Od Ústavu pamäti národa chce povolenie, aby mohli pracovníci Ústavu súdneho inžinierstva preskúmať podpis priamo v jeho bádateľmi.
Dopisuje si so šéfom ústavu Jánom Langošom, vo štvrtok sa preto stretol už aj s ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom, ktorého hovorca povedal, že minister bude s Langošom hovoriť.
Ústav tvrdí, že k žiadosti pána Banáša pristupuje rovnako ako v prípade iných občanov.
V Banášovom spise nebola ani jedna zo správ, ktoré ústav našiel teraz.
(mož)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
