pod.). Bájky o tom, že Fico a spol. budú musieť pred vyšetrovateľom vypovedať o dôkazoch, ktoré majú o "korupcii", "žumpe", "pasení v parlamente" a pod., sú len odpútavkou pozornosti po tom, čo podobný krok, ak nikto nebude konať, avizoval v nedeľu večer sám Vladimír Palko.

Každý vie, že Lintnerovo oznámenie je výstrel do smradu, keďže do zápisnice stačí komukoľvek uviesť, že to a ono počul alebo - čítal v médiách. Navyše, poslanci môžu trepať hore-dole čo chcú, ústavnou väčšinou si zariadili "indemitu" (jeden z najnehoráznejších zákonov tohto volebného obdobia). To jest občiansko-právnu imunitu na všetky výroky, prednesené na pôde parlamentu. Čistý cirkus Humberto.

Ťah, ktorý použil Lintner, má už predskokana aj v jeho vlastnom "subjekte". Minister zdravotníctva podal trestné oznámenie v júni 2004 po tom, čo sa rozpútali verejné klebety o úplatkárstve pri prvom čítaní šestky jeho reformných zákonov. Vtedy bolo trestné podanie originál. Dnes je to nepodarená kópia, keďže už vieme výsledok. Vyšetrovatelia Zajacovo podanie odložili pre - hádajte čo - no nedostatok dôkazov. Predseda Smeru už vtedy po médiách vykrikoval, že "koalícia si v parlamente kupuje hlasy nezávislých poslancov, keď chce presadiť svoje zámery". A iný expert, Veteška, autorovi tohto textu a na kameru TV Naša vtedy vyhlásil, že "kupčí sa s hlasmi, stojím si za tým a potvrdzujem to". A čo? - nič. Bol na výsluchu a zhasla fajka. Vyšetrovatelia by mohli aspoň vysvetliť, ako sa vyrovnali s tým "potvrdzujem to".

Výroky o kupčení v parlamente sú politické útoky, ktoré sa trestne nestíhajú. Na Slovensku ale v priebehu tejto volebnej periódy prerástli každú únosnú mieru. Keby sme boli v stredoveku, Lintner by mohol vyzvať Fica na súboj. Dnes môže len podávať bezzubé oznámenia, ktoré sú rovnakým pozérstvom, ako ficovské vedrá zvratkov metané na všetkých a každého, kto nehlasuje ako on. Lintnerov klub sa pred verejnosťou očistiť stejne nedokáže, keďže ukončiť "špekulácie o Džupovi s Kolesárom", ktorých menovite uviedol, je nemožné. Spôsob, akým sa udial transfer týchto dvoch, nezastaví špekulácie dovtedy, kým Mečiar nevydá pamäti. V nich bude všetko. Samozrejme, špekulovať sa dá iba po istú hranicu IQ - nad ňou je každému jasné, ako a prečo sa veci zbehli tak, ako sa zbehli.

Nikto ani vo sne netvrdí, že v slovenskej politike nie je korupcia a kšefty iného nelegálneho pozadia. To môže len blázon a ten, kto na raňajky konzumuje kopu sena. Celá fámológia o "kupčení" je však bez dôkazov či aspoň priamych indícií nesmierne škodlivá pre krajinu i politiku. V Poľsku mali katastrofálnu volebnú účasť - 38 percent. A súvislosť s rozkladom politického systému korupčnými škandálmi je naprosto zrejmá. Tam ale boli nielen reči, ale aj konkrétne obvinenia, parlamentné vyšetrovacie výbory, súdy a - tresty. Slovenská opozícia však dodnes neprispela k objasneniu jedinej aféry, jediného ničoho. Len šmátra po médiách, že čo napíšu, číta rok staré správy SIS a šíri klebety po parlamentných chodbách. Týmto vreskotom oni totiž zároveň zakrývajú, že vo svojej základnej funkcii - kontrole moci - absolútne zlyhávajú.

Nedávno sa autora tohto textu renomovaný novinár s vážnou tvárou pýtal, či vie, čo sa rozpráva v parlamentných kuloároch. Hahaha. Na to, aby si človek predstavil, o čom sa rozprávajú Martináková s Kaliňákom, najmä ak ich počúva päť novinárov, netreba ísť do parlamentu. Stačí vedieť, aké ciele sledujú, čoho sú schopní a o čo sú lepší, ako tí, čo vládnu. Politici oslepení nenávisťou a mocenským zápasom pracujú na vlastnej diskreditácii ako včeličky. Všimnime si dobre: Tí istí ľudia, ktorí donedávna unisono tvrdili, že v parlamente sa nenájde 90 hlasov na predčasné voľby, lebo nezávislí chcú dožiť do konca, nepoznajú nič len korupčné motívy, prečo tí istí "nezávislí" hlasujú s Dzurindom. To je logika. Zrazu vysvetlenie, že chcú "iba" vydržať do septembra 2006, nestačí. Vylúčiť, že za podporou koalície nič iné nie je, sa nedá, ale šliapať si po jazykoch vie opozícia kúzelne. Nepoznajú mieru ani hranice - to sa jasne ukázalo pri hlasovaní o nástupe náhradníka za SMK.

Ľubomír Lintner komponuje poslanecký klub, z ktorého je na zvracanie. Čo jeho motivuje, keď ešte prednedávnom bol najväčším kritikom Dzurindu v koalícii? Len on vie. Za rok v politike stratí zvyšky imidžu i povesti, čo bolo jeho jediným kapitálom, keďže peniaze nemá. A predsa sa rúti v ústrety vlastnej skaze. Úplatky? Kdeže. Cesty ľudského rozhodovania sú rôzne. Len marxistická fascinácia majetkom je príčinou, že neuznávame iné motivácie a za všetkým vidíme peniaze.

Peter SCHUTZ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.