sedem rokov, čo je Dzurinda predsedom vlády, klesli reálne mzdy o 0,6 percenta. Premiér naopak tvrdil, že reálne mzdy, teda platy očistené od vplyvu zvyšovania cien, sa zvýšili. Skutočnosť je taká, že za sedem rokov Dzurindovej vlády reálna kúpyschopnosť platov narástla o 4,5 percenta, čo včera potvrdil aj predseda Štatistického úradu Peter Mach.

Nerástli pritom len priemerné mzdy, ale aj minimálne, ktorých reálna kúpyschopnosť stúpla o 4,8 percenta.

"Za sedem rokov vládnutia Mikuláša Dzurindu reálne mzdy vzrástli. Pritom práve v tomto roku sme sa dostali z mínusu do plusu," skonštatoval ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. Tento rok sa podľa neho môžu občania tešiť z miezd, ktorých reálna kúpyschopnosť je skoro o päť percent vyššia ako pri nástupe prvej Dzurindovej vlády k moci.

K tomuto výsledku dospel aj Robert Prega z Tatra banky. "Podobný nárast som dostal, aj keď som porovnal tretí štvrťrok tohto roka a tretí štvrťrok 1998," poznamenal. Medzi štyrmi až piatimi percentami bol celkový rast reálnych miezd aj podľa hlavného analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana.

Poklesy už nebudú

"V minulých rokoch sme ešte boli v mínuse. Reálne mzdy boli nižšie vdôsledku vysokého rastu cien a ten bol zasa vysoký preto, lebo sa naprávali deformácie v oblasti regulovaných cien energií," vysvetlil Ondriska.

Zrejme tam sa stala chyba vo výpočtoch Smeru. Ficova hovorkyňa Silvia Glendová nám včera povedala, že jej predseda sa v televízii pomýlil, pretože porovnával tretie štvrťroky vlaňajška a roku 1998. Nevedela však povedať, či sa jej predseda ospravedlní alebo verejne poopraví: "Pán predseda momentálne sedí v lietadle do Londýna a vráti sa až v stredu."

Aj Ficov tieňový minister financií Igor Šulaj pre SME povedal, že "pán predseda zrejme porovnal priemernú mzdu v roku 2004 s rokom 1999". V takom prípade by teda išlo o porovnanie šiestich rokov Dzurindovej vlády, hoci predseda Smeru hovoril o siedmich.

"Každý sa na tomto prípade mohol presvedčiť, že pán Fico používa namiesto faktov a pravdy len dojmy a klamstvá," tlmočil stanovisko predsedu vlády jeho hovorca Martin Maruška.

V nadchádzajúcich rokoch sa už občania nemusia báť znižovania reálnych miezd. "Podobné balíčky, ako boli veľké deregulácie cien energií, už totiž neprídu," skonštatoval šéfekonóm sporiteľne Kotian.

Nie prvé pochybnosti

Nedeľný televízny duel nebol prvým prípadom, keď mal Smer problémy s ekonomickými číslami. Vlani v januári vedenie strany robilo nákupy košíka základných potravín na Slovensku a v okolitých štátoch a porovnávalo ich s priemernými zárobkami.

Denník SME i týždenník Trend vtedy upozornili, že nákup na Slovensku bol predražený a výsledky tak boli skreslené. "Nakupovali sme v Delvite a neuvedomili sme si, že sú o toľko drahší," priznala vtedy hovorkyňa strany Glendová. Smer doteraz uspokojivo nevysvetlil ani to, ako dospel k tomu, že priemerná mzda na Slovensku je 13 296 korún. Podobné číslo nikdy zo Štatistického úradu nevyšlo, hoci podľa Glendovej použili jeho údaje. Už v roku 2002 bola priemerná mzda o niekoľko stoviek vyššia. Trend dokonca upozornil na to, že v Smere pri prepočte cien a platov na slovenské koruny používali nesprávne výmenné kurzy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.