rešpekt k vlastným záujmom, čakať nemohol - upustil od júnového termínu predčasných volieb, ktorým, ako je známe, HZDS blokovalo opozíciu a formálne i časť koalície (SMK a KDH). Mečiar takto otvoril cestu k volebnému aprílu. Šiel tak ďaleko, že každému inému dátumu ako 10. jún (návrh ústavného zákona HZDS) dokonca sľúbil "bianco podporu".
Mečiarov ťah opäť mení politickú realitu na Slovensku. Zmena spočíva v širokej opozičnej dohode, ktorá formálne počíta asi 72 hlasov. Mečiar takto dostal pod obrovský tlak SMK a najmä KDH, ktorých stranícke stanoviská vyhlasujú predčasné voľby za "najlepšie a najzodpovednejšie riešenie". A k tomu existuje 4 dni staré Hrušovského oznámenie, že "keby sa našlo riešenie, ktoré by (...) znamenalo vypovedanie koaličnej zmluvy a vystúpenie z koalície, KDH je na takýto krok pripravené". Summa summarum: Na základe politických stanovísk existuje v NR SR momentálne 90 hlasov (i viac) na predčasné voľby v apríli 2006. S jednou podmienkou - ak KDH a SMK potvrdia politické záväzky, ktoré verejne dali.
Zatiaľ sa ukazuje, že sa k tomu nemajú. Hrušovský už včera zaradil spiatočku. A dosť prudko: "KDH je viazané koaličnou zmluvou a nemôže podporiť návrh opozície na predčasné voľby". Úplne rovnako reagoval aj Bugár. Vystúpiť z koalície odmietajú, súhlas podmieňujú dohodou s SDKÚ. Trochu zahmlenejšie formulovali Abrhan a Palko.
Zdá sa, že snahu odtiahnuť sa od Dzurindu v SMK i KDH dosť prepálili. Chceli si zahrať s predčasným voľbami imidžovú partičku a získať pár bodov navyše, teraz ale hrozí komplexná strata tváre. Od prvej chvíle, čo Bugár zamával s hrozbou, že SMK pripraví ústavný zákon, bolo zjavné, že popri vysokej hre, ktorou bol tlak na "nezávislých" i Dzurindu, aby dali dokopy 76 hlasov na odblokovanie parlamentu, to bolo tak trochu aj divadlo pre médiá. Najmä v druhej fáze - keď už boli Kolesár a spol. pod strechou. Teraz Bugár a Hrušovský spadli do mlyna, ktorý sami roztáčali.
SMK a KDH, dve strany, ktoré jediné si zachovali nárok tváriť sa ako cnostné, slušné a hodnotové, si vyrobili vážny problém vieryhodnosti. Ak zo včerajších stanovísk neustúpia a nerisknú konflikt s Dzurindom, môžu sa spoľahnúť už iba na jedno šťastie - pevné voličské jadrá, ktoré im prepáčia švindle a falošné karty. Z pasce, ktorú im Mečiar nastavil, sa totiž dá dôstojne vyšmyknúť len jediným spôsobom - výzvu prijať.
Aby bolo jasné - nie je to ich povinnosť. Dá sa žiť aj so zníženou dôstojnosťou. Mali by ale zvážiť súčasný stav v NR SR, ktorý je naozaj kriminálny a ak sa nebude riešiť principiálne, zakladá mimoriadne negatívny kód do budúcnosti. Povedať stovkám nominantov, ktorí nie sú krytí zákonom o štátnej službe, že končia o pol roka skôr a zároveň na nich stavať rýchlu volebnú kampaň, je nesmierne ťažké. Súčasne ale platí, že KDH i SMK majú svoje miesto aj v ďalšom parlamente isté. A triviálna analýza ukáže, že to sú dve strany, ktoré majú do akejkoľvek vlády najbližšie - bližšie aj ako Smer s 35 percentami...
Na strane druhej. Predčasné voľby sú morálny gýč prvého stupňa. To, že ide o riešenie zásadné a v danej situácii správne, nič nemení na falošnosti, pretvárke a mravnej menejcennosti tých, čo po nich volajú. Alebo si niekto dokáže predstaviť Roberta Fica či Vladimíra Mečiara, ako sa v podobnej situácii vzdávajú moci? Celé to bliakanie o "kupčení", "korupcii", "legitimite" (Lintnera), je účelová mocenská štylizácia ľudí, ktorým by sa dalo spokojne nadávať do boľševikov, keby s tým nezačal - Dzurinda. Tu si skutočne niekto myslí, že Martinákovej ide o to, aby sa "stredopravá politika občanom nezhnusila"? Kam sme sa až prepadli, aby nás Viliam Soboňa poučoval, že "moc treba zobrať tým, čo ju zneužívajú (!!!) a nevedia s ňou zarábať". Rozumiete - Soboňa. Viliam. Jediný minister tretej Mečiarovej vlády, odvolaný cez parlament, keďže ho cez palubu hodil sám jeho šéf... Táto opozícia nemá poňatie, čo je to slušné, štandardné, zodpovedné, čestné, dôstojné. Stačí ich počúvať tri sekundy, aby bolo jasné, že pružinou predčasných volieb nie je starosť o politiku či Slovensko, ale chlípny chtíč, zášť, nenávisť a túžba privoňať ku koristi.
Na záhadu, že prečo Mečiar otočil, existujú zrejme tri odpovede. Prvá znie, že chce zmyť podozrenie z predaja (požičania, lízingu) Kolesára a Džupu. Tomu nasvedčuje aj trestné oznámenie, ktoré údajne podáva. Po druhé - ide o vabank, že KDH a SMK cúvnu. To by bol veľký a krásny bluf - klobúk dole. Po tretie - nevie udržať klub HZDS v poslušnosti, búria sa Soboňa, Mikuš i ďalší. Celkom rozumne vyzerá kombinácia všetkých troch. Je na Bugárovi a Hrušovskom, aby Mečiarov ťah vyvrátili a poslali ho defitívne do zabudnutia. Hoci cestou predčasných volieb, ak sa inak nedá, napríklad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
