nepodpísal prevzatie tisíc korún od dôstojníka ŠtB, vyrastá v mediálneho šaša konkurujúceho svojej dcére. A to posledné, čo bude ľudí o chvíľu zaujímať, je pravda o jeho osobe. Svoj diel viny na cirkuse však nesie aj šéf UPN Ján Langoš, ktorý komunikuje s Banášom i verejnosťou spôsobom nehodným hlavy takej ctihodnej inštitúcie, akou je Ústav pamäti národa.
Nie je nič zlé na tom, že Banáš sa túži očistiť resp. vec vysvetliť. Teatrálne sú spôsoby, ktoré zvolil, a celkom neprijateľné je, že do ťaženia zapriahol svoju ústavnú funkciu. Nie každý, kto má záznam v registroch, si totiž môže dovoliť takú mediálnu prezentáciu, a už vôbec nie iniciovať novelu zákona o ÚPN. To urobil Banáš ako poslanec. A tragédia je, že absolútne nesystémový paragraf, že v prípade "sporu s ÚPN" je inštitúcia povinná vydať materiály na kontrolu rukopisu, pomocou kolegov poslancov presadil. Nezmysel je to preto, lebo ÚPN je vlastne štátny archív, a keby všetci "registrovaní" agenti a rezidenti novelu využili, za chvíľu by bol vyplienený. To zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Či je niekto "v spore" s ÚPN skrátka nemôže byť vecou subjektívneho posúdenia dotyčného. Jediný správny výklad môže byť taký, že spor začína až na súde. Ako v rôznych iných kauzách, práve toto je miesto na obranu dobrej povesti. Absurdum, ktoré pripúšťa dvojitú interpretáciu, ale odhlasovali - nie prvé a nie posledné v tomto parlamente.
Podľa zákona, ktorý si sám presadil, Banáš následne ÚPN o zväzok požiadal. Prostredníctvom Ústavu súdneho inžinierstva (ÚSI), ktorý mal pravosť podpisu preskúmať. Langoš najprv udatne mlčal, nechával vyjadrovať sa miesto seba hovorcu a potom - odmietol, keďže "ÚPN nie je v žiadnom spore s Banášom". Presne tak - spor je vtedy, keď sme na súde. Tak skončilo prvé dejstvo, ale v úsilí dokázať, že "podpis Lotos nie je môj", urobil Banáš ďalší ťah. Nahovoril ÚSI, aby vykonal grafologickú obhliadku na tvári miesta. Teda aby aj s technikou - mikroskopy, skener - a dvoma ľudmi sa nasťahovali priamo do ÚPN. Banáša vraj špás bude stáť 50 tisíc, ale "kamaráti sa poskladajú". Tak sranduje poslanec NR SR. Možno prispeje aj Adela.
Tretie dejstvo je hrozba ministrovi spravodlivosti, že ak Langoš nepustí k papierom návštevu z ÚSI, dá ako poslanec návrh na jeho odvolanie. Rozumiete - Lipšica. Čo má už ten s verejnoprávnym ÚPN spoločné? To tak akurát Banáša zaujíma. Že mu úplne šibe, svedčí aj ďalšia verejná vyhrážka, ktorú mu rezolútne vyhovoril Dzurinda - pridať sa k opozícii pri blokovaní parlamentu: "Moja česť je pre mňa dôležitejšia ako politická kríza". No vida - typicky nesebecká a štátotvorná osoba.
Štvrté dejstvo pripravil denník SME v koprodukcii s ÚPN, keď v tomto týždni zverejnil 12 správ, písaných dôstojníkom ŠtB ako zvodky po stretnutiach s Banášom. Z rekonštrukcie materiálov jednoznačne vyplýva, že Banáš informácie poskytoval. To pán poslanec napokon už dlho netají. Ani nemôže - piate dejstvo bola konfrontácia s rakúskym novinárom Franzom Ederom, o ktorom podával hlásenia.
Banáš nevedie spor o podstatu, ale o detail - autenticitu podpisu, ktorým potvrdzuje prevzatie tisíc korún. Zavádza pritom verejnú mienku vyhláseniami, ktoré idú úplne mimo misu. Vraj Langoš sa bojí pravdy, celý zákon o ÚPN je zlý, lebo do papierov si eštebáci vymýšľali. Akoby zákon tvrdil, že v registroch je čistá realita. Nie - sú tam záznamy tajnej polície, zvanej ŠtB. Nie vinníci, ale registrované osoby. Čo je interesantné v jeho situácii, Banáš sám pokladá "súdenie len za naťahovanie času". Pritom všetky známe kauzy z Česka, v ktorých sa agenti domáhali satisfakcie, sa riešili (a vyhrávali) súdne. Banáš nemá o súd záujem. Jemu stačí ÚSI a kontrola jedného rukopisu zo spisu azda hrubšieho ako šestka Harryho Pottera... Prečo? Banáš už dávno verejne priznal, že poskytoval ŠtB správy o svojich stretnutiach so zahraničnými novinármi. Že ako táto činnosť vyzerala, farbisto vykreslil nielen Eder, ale pred ním aj iný rakúsky komentátor Paul Lendvai: "Nemusím vidieť zväzok Lotos, aby som vedel, že bol veľmi významným spolupracovníkom tajnej služby".
Takže tak. Je ľahostajné, či jeden podpis z fasciklu Lotos je pravý alebo falošný. Podstatné nie je ani to, či "sa prihlási jeden človek, ktorému ublížil", ako Banáš občas vyzýva. Kľúčové pre posúdenie Banášovej minulosti sú miera a spôsob spolupráce s politickou políciou. A o tom vieme dosť aj bez Ústavu súdneho inžinierstva. Dilema, či Banáš prevzal tisíc korún, alebo neprevzal, lebo eštebák si ich privlastnil a preto azda falšoval jeho podpis, je totálny detail.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
