medzinárodný, ktorý bol z dnešného pohľadu komplikovaný ak berieme do úvahy dopravné prostriedky - cestnú prepravu vymedzenými obchodnými cestami a riečnu prepravu. Po vodných tokoch plťami, loďami. Z niekdajších niektorých východoslovenských splavných riek sú dnes na vodu veľmi skromné riečky. Pre človeka tretieho tisícročia by bolo zaujímavé poznať, aké tovary potreboval človek napr. z trinásteho, štrnásteho storočia.
V minulosti, tak ako aj teraz, sa obchodovalo podľa platných noriem, možností prepravy, colných predpisov, práva skladu a čo je dôležité podľa dopytu po tovare. Ani vtedy nebola preprava tovaru súkromnou záležitosťou kupca, ale už jeho balenie, čo do sudov, kisieň (dební) alebo iného obalu sa dialo v prítomnosti kontrolórov. Čo exportovali východoslovenské mestá, aké boli tunajšie surovinové zdroje pre diaľkový obchod? Podľa prof. Dr. Ondreja R. Halagu, DrSc. "základným predpokladom vývozu z východoslovenského kraja a z karpatskej oblasti vôbec bola v prvých storočiach minulého tisícročia jeho surovinová báza a to veľké lesy bohaté na drevo, zver a rudy."
Vyhľadávaným tovarom diaľkového obchodu odjakživa boli kožušiny, kožky, kože, ktoré boli akýmsi "zoznamovacím" prostriedkom, prvým kontaktom s cudzími kupcami. Vymieňali ich za základné potreby pre svoj život, ktoré tam, kde žili, najmä v horských oblastiach, nemali. Tento obchodný artikel bol trvalo exportovaný v stredoveku východoslovenskými, poľskými a pruskými kupcami na sever a odtiaľ na Západ. Východné Slovensko vyvážalo včelí med a vosk, drevený popol, po ktorom bol veľký dopyt z remeselne vyspelých oblastí na Západe. U nás na východnom Slovensku ho bolo dosť, keď roľníci klčovali lesy na polia, produkovali ho aj hutníci a uhliari. Výrobcovia člnov a lodí používali pri ich stavbe smolu na konzervovanie a mazanie, smola sa používala na svietenie. Mnohé miesta, kde získavali smolu, po nej aj nazvali, ako Smolník na Spiši a Smolník v Zemplíne.
Smoliari produkovali aj decht, volali sa dechtári aj pkelníci, z čoho vznikli názvy Pekľany, Dechtáre. V 12. - 13. storočí sa z veľkých lesov vyvážalo drevo na lode, člny, sudy, šindle. Podľa toho, na čo bolo drevo určené a podľa druhu a kvality ho stredovekí kupci triedili a priekupníci ho hromadili z celej karpatskej oblasti z našich lesov najmä na Sonč v Poľsku, splavovali ho po riekach Poprad, Dunajec a Visla až do Pruska. Drevo lipy sa zúžitkovalo na lyko z dubov z briez bola veľmi žiadaná kôra v zahraničí aj u nás. Používali ju koželuhovia na farbenie koží od hnedej po červenú. V 13. storočí bol na domácom trhu importovaný dobytok a z domácich zdrojov roľnícke prebytky - mäso, slanina, loj, po domácky tkané plátno, priadza, obilniny, víno, chmeľ a semená pre olejkárov. Dovážala sa poľská, uhorská a ruská soľ. Osobitnou kapitolou je rudné bohatstvo a banská výroba, v čom malo prioritu Spišsko-gemerské rudohorie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
