Peteovci vytvorili mocný rod a mnohí z nich vykonávali vysoké funkcie na kráľovskom dvore aj v Zemplínskej stolici. V Stropkove a v poddanských dedinách nadobudli právo meča. Stropkov v tom čase bol len malou dedinou s 350 obyvateľmi. Okrem roľníkov tam žili remeselníci, ktorí sa spojili a vytvorili jeden spoločný cech, ojedinelý na Slovensku a vo vtedajšom Uhorsku. Cech mal práva a povinnosti rozpracované do regúl, ktoré 31. mája 1575 potvrdil zemepán Ján Pete. Zomrel vo Viedni 22. januára 1578, kde je aj pochovaný.
Zemepanstvo Stropkova sa rozdelilo medzi jeho troch synov: Štefana, Gašpara a Františka. Stropkov spočiatku ostal v spoločnej držbe troch majiteľov, ale tí mali medzi sebou veľké spory, ktoré musel riešiť krajinský súd. Pri súpise domov v Uhorsku si bratia rozdelili stropkovské usadlosti takto: Františkovi pripadlo 27, Gašparovi 26 a Štefanovi 29 usadlostí. V meste žili aj slobodníci a ďalší dvaja zemani Martin Izdenci a Mikuláš Orle, ktorí si tam vybudovali kúrie a pozemky im pridelili Peteovci.
Peteovci boli horliví katolíci a bránili sa reformácii, ktorá túto časť zasiahla len okrajovo. Štefan Pete s manželkou Poľkou Annou, rod. Kiščinskou sa pred rokom 1609 obrátili na františkánsky rád v Krosne, aby sa do Stropkova nasťahovali jeho rehoľníci, ktorým prisľúbili postaviť v meste kláštor. Štefan Pete v r. 1611 padol v boji s Turkami v Sedmohradsku a jeho túžby realizoval syn Štefan. Františkáni dostali opustenú usadlosť so starým domom a miestom na výstavbu kláštora. Proti tomu protestovala matka, vdova po Štefanovi st. Na protest františkáni zo Stropkova odišli.
Veľké škody na majetku Stropkova spôsobili vojská G. Betlena. Zničili tiež budovu kláštora, ale František Pete františkánov požiadal, aby sa vrátili v roku 1619 späť do Stropkova.
Po smrti Štefana st. pôsobili v Stropkove jeho dvaja synovia Michal a Štefan, ale na scéne sa objavil aj ďalší z rodu - Žigmund Pete. Medzi Peteovcami boli znova zlé vzťahy a spory. Čo vyústilo až do rozdelenia chotára na tri časti, čo značne oslabilo rod a dalo podnet na zmocnenie sa niektorých majetkov inými zemanmi.
Významnou osobnosťou Stropkova sa stal Žigmund, ktorý bol vojvodcom, košickým hlavným kapitánom, onodským kapitánom a vicegenerálom horného Uhorska. Bol aj kráľovským komorníkom a radcom zemplínskeho župana a nakoniec aj županom Zemplínskej stolice. On sa pričinil o opravu hradu, dal zrenovovať farský kostol a poskytol prechodný pobyt františkánom z Prešova. Kráľ ho povýšil do stavu grófa. Listinou z 25. augusta r. 1665 upresnil postavenie františkánov v Stropkove a mesto ochraňoval pred reformáciou. Založil v Stropkove "Bratstvo blahoslavenej P. Márie", ktoré v roku 1669 potvrdil pápež Kliment IX. V kláštore zostalo 12 mníchov, z toho desať malo oprávnenie na vykonávanie bohoslužieb.
Za podpory Žigmunda bola v roku 1675 v meste uskutočnená prestavba farského kostola a jeho podoba sa v podstate zachovala až do súčasnosti. Spravovali ho františkáni až do roku 1767. Žigmund Pete zomrel na hrade 21. augusta 1665 a podľa testamentu mali právo jeho majetok dediť všetci potomkovia po meči aj praslici.
V polovici 17. storočia sa v meste začali usadzovať Židia, po nich aj evanjelici a gréckokatolíci. Mesto sužovali kurucké vojny a obyvateľstvo sa muselo starať o obživu obidvoch bojujúcich strán. Po prehratej bitke kurucov na Šibenej hore v Prešove postihlo mesto aj posledné stavovské povstanie vedené Františkom II. Rákocim. Niektorí Peteovci pred príchodom kurucov utiekli do Poľska. Zhabali im majetok a pridelili kuruckému generálovi Očkaiovi a neskoršie generálovi Babočajovi. V meste nastal hlad, bieda a sužovala ho morová epidémia.
V roku 1646 v Stropkove zriadili gréckokatolícky arcidiakonát a 17. novembra 1790 sa tam konala synoda za účasti 17 kňazov (popov) zo Zemplína. Na synode prijali uznesenie, že naďalej budú zachovávať východný obrad, sami si budú voliť biskupov, ktorých potvrdí pápež a že gréckokatolícka cirkev bude mať také isté výsady ako rímskokatolícka. Prvá g. k. farnosť sa v tomto okolí vytvorila v obci Bokša začiatkom 20. storočia.
V 18. storočí z Peteovcov v Stropkove vystupujú ešte ďalší Žigmund, František a Michal. Posledný z rodu bol práve Žigmund, ktorý zomrel bezdetný 86-ročný. V značnej miere ovplyvňoval hospodársky a spoločenský život v Stropkove. Zomrel 19. novembra 1764 a ním vymrel rod po meči. Je pochovaný v krypte farského kostola. Pred smrťou sa postaral o manželku Elenu rod. Skovinsku a ostatný jeho majetok bol rozdelený dedičom na šesť častí v roku 1767. Ním sa skončila hegemónia mocného rodu Peteovcov v Stropkove, ktorí tam vládli takmer 200 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
