O ako obolus
Pôvodne drobná minca v starovekom Grécku v hodnote 1/6 drachmy, s hmotnosťou 0,72, neskôr iba 0,57 g. "Obolus ako menová jednotka prešiel aj do stredovekých menových sústav, kde tvoril jednu z najnižších hodnôt - v západnej Európe už od karolínskych čias, v Uhorsku od 11. storočia. Raziť ho začal kráľ Štefan I. (997 - 1038)," povedala Katarína Zozuláková, odborná pracovníčka
Východoslovenského múzea. Bol polovicou denára (poldenár), ktorý v tom čase (11. stor. začiatok 14. storočia) tvoril základnú menovú jednotku vo všetkých európskych krajinách. V Uhorsku ho razili podľa západoeurópskeho vzoru. "Kvalitné uhorské mince oboly (poldenáre) sa tešili veľkej obľube na zahraničných trhoch a súčasne zamedzovali prílev cudzích, menej kvalitných mincí do Uhorska."
Obolusom sa nazýval aj akýkoľvek peniaz, ktorý sa v staroveku a stredoveku vkladal mŕtvym do úst. "Išlo o starodávny zvyk, ktorého pôvod je v gréckej tradícii o poplatku Cháronovi za prevezenie duše cez rieku zabudnutia Lethé do záhrobia. Tento zvyk prevzatý prostredníctvom Germánov spolu s inými prejavmi rímskej kultúry sa u Slovanov zjavil spolu s kresťanstvom v období Veľkomoravskej ríše v 9. storočí ako dôsledok bezprostredných politických a kultúrnych kontaktov medzi Veľkou Moravou a Západom."
Obolus mŕtvych bol prechodom od pohanských zvykov (milodary) ku kresťanskému pohrebnému rítu. "Jeho základnou formou je uloženie mince v ústach mŕtveho, prípadne v jeho dlani." Na území Slovenska sa objavoval najmä na včasnostredovekých pohrebiskách od 9. st. a pretrval až do 14. st., kedy postupne zanikol. Najrozšírenejší bol v 11. a polovici 12. storočia, keď v hroboch na našom území plnili funkciu obolu mŕtvych prevažne mince uhorských arpádovských panovníkov.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
