Drieň

Drieň je nevysoký, obyčajne do 5 m vysoký, rozkonárený ker s úzko vajcovitými púčikmi a sivozelenými, pritlačene chlpatými konárikmi. Krátko stopkaté listy majú vajcovitý až elipsovitý tvar, sú končisté a na rube sú pokryté roztrúsenými pritlačenými dvojramennými chĺpmi, ktoré sú rovnobežne zoradené.

V pazuchách žiliek bývajú chlpy nahromadené a tvoria belavé vankúšiky. Drieň kvitne ešte pred pučaním listov v marci až apríli. Žltozelené kvety sú usporiadané do guľatých okolíkov. Na ich báze sú 4 vajcovité malé listene. Lupienky kvetov sú malé, kopijovité a žlto sfarbené. Červené podlhovasté kôstkovice dozrievajú v septembri.

Drieň je teplomilný ker, ktorý u nás nájdeme predovšetkým na vápencových a dolomitických podkladoch a južne orientovaných slnečných polohách. Jednotlivé kry rastú roztrúsene na nezapojených stráňach, ale aj v svetlých dubových a dubohrabových lesoch. Jeho výskyt je u nás koncentrovaný do južných častí územia a v severnej časti sa vyskytuje len v najteplejších polohách, na vysychavých, priepustných a výživných pôdach, vždy s alkalickou pôdnou reakciou.

Na jar je drieň prvým poslom prebúdzajúcej sa prírody. Preto je to aj významná medonosná rastlina, v čase keď kvitne ešte len málo vhodných rastlín. Na jeseň žiari kvantom tmavočervených plodov, ktoré postupne dozrievajú a opadávajú. Sú významné vysokým obsahom vitamínu C, ale aj karotenoidov a vitamínov B komplexu. Dôležitý je aj výskyt cukrov (napríklad fruktózy) a organických kyselín (jablčnej a vinnej), ktoré dodávajú plodom lahodnú sladkokyslastú chuť. Obsahujú aj malé množstvo trieslovín a pektínov, ktoré sú aj v kôre, kde je aj horká látka kornín. Kôra sa niekedy užíva pri zlom trávení (obyčajne formou odvaru) a pri žalúdočnom krvácaní. Plody sa sušia, robí sa z nich vitamínový sirup, vyrábajú sa z nich kompóty a zaváraniny, mušty, rôsoly a marmelády.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.