ale dvoch nových životov, ktoré v nej rastú. Jitka Ižová na tento zázrak čakala celých pätnásť rokov. Splniť sen jej pomohla moderná medicína. Otehotnela totiž po umelom oplodnení.
"Usilovali sme sa s partnerom o bábätko celé roky. Spočiatku prirodzenou cestou, ale keď sa nám to dlho nedarilo, pred vyše desiatimi rokmi som podstúpila prvýkrát umelé oplodnenie. Pokusov bolo viacero, no všetky bez výsledku. Napokon sme pred troma rokmi už prestali dúfať," hovorí ekonómka Jitka.
Prekladateľa a tlmočníka Štefana spoznala pred štrnástimi rokmi. Ona mala tridsaťsedem, on štyridsať. Nebola to láska na prvý pohľad, chvíľu to trvalo, kým sa dali dohromady. Prešlo tiež jedenásť rokov vzájomného spolužitia, kým sa konečne vzali. Do manželstva sa nehrnuli práve kvôli nenaplnenej túžbe po deťoch. "Hovorila som si, že možno bude môj partner priveľmi túžiť po dieťatku a náš vzťah sa preto skončí. Pred troma rokmi sme si však povedali, že to už asi inak nebude, zmierili sme sa obaja s tým, že deti mať nebudeme. Vzali sme sa a zaobstarali si dve mačky," spomína Košičanka, ktorá by si v tom čase nebola pomyslela, ako veľmi sa mýli.
Rozhodli sa pre adopciu, nechceli však dlho čakať...
Jitka po deťoch vždy veľmi túžila a bola veľmi sklamaná, že sa to tak ani tak nedarilo. Najhoršia bola skutočnosť, že vlastne nemali mať prečo problém otehotnieť. Vajíčka i spermie boli v poriadku, ale embryo sa jednoducho nedokázalo uchytiť v maternici. S umelým oplodnením si pritom dvojica prežila svoje. Partnerov to stálo veľa času, energie i peňazí...
"Už som si myslela, že som s tým vysporiadaná, ale minulý rok nastal zlom. Stretávala jednu po druhej ženy, ktoré so mnou chodievali do centra asistovanej reprodukcie - mali už deti alebo veľké bruško. A posledná kvapka bolo pozvanie na promócie a potom i svadbu syna mojej priateľky. Uvedomila som si, ako veľmi túžim po dieťati a ako veľmi mi je ľúto, že ja takéto nádherné okamihy nikdy nezažijem," vysvetľuje žena, ktorá sa rozhodla napriek vyššiemu veku zvrátiť svoj osud.
Manžela prehovárať dlho nemusela, vždy po deťoch veľmi túžil. Je z početnej rodiny a každý z jeho súrodencov má už aspoň dve deti - iba on, najstarší, nie... Rozhodli sa, že si dieťa adoptujú, ale ukázalo sa, že to nebude jednoduché. Chceli osvojiť malé dieťa a mali aj iné nároky, preto ich upozornili, že to môže trvať aj dva-tri roky. A tak dlho manželia čakať nechceli. "Napadlo nám, že by sme to s umelým oplodnením mohli ešte raz skúsiť. Vôbec sme nehľadeli na vek, tá túžba bola silnejšia. Nuž a vyšlo to. Od prvej chvíle som vedela, že som tehotná, mala som úplne iné pocity, ako pri predošlých pokusoch. A naša radosť je dvojnásobná, čakáme totiž dvojčiatka," hovorí Jitka s radostnými plamienkami v očiach.
Tehotenstvo jej však dáva zabrať. Najhoršie znášala začiatok - prvé dva mesiace jej bolo stále zle, každý deň zvracala. Schudla preto osem kíl a ešte ani teraz nemá svoju pôvodnú hmotnosť pred otehotnením... Potrápilo ju aj búšenie srdca v treťom mesiaci, kedy ju dokonca nakrátko aj hospitalizovali. Teraz je v šiestom mesiaci a tehotenstvo zvláda, až na spomínanú arytmiu srdca, bez väčších problémov. Je plná energie a srší optimizmom. Nikto by nepovedal, že má na chrbte už päť krížikov... "Nehovorím, že je tehotenstvo v takomto veku prirodzené, radím všetkým ženám, aby sa pokúšali o dieťatko čím skôr. Ale pokiaľ s tým majú problémy a nejde to, oplatí sa vydržať a nestratiť nádej," poznamenáva.
Jej manžel prikyvuje: "Pred desiatimi rokmi sme vyskúšali všetko možné, ale medicína odvtedy veľmi pokročila. Keďže veda napreduje a prináša nové poznatky, netreba sa nikdy vzdávať. My sme do toho šli a vyplatilo sa. Som veľmi šťastný, že budeme rodičmi a teším sa na naozaj všetko, čo to so sebou prináša - aj na tie prebdené noci," usmieva sa.
Jitka nakupuje výbavičku, Štefan detské knižky
Dievčatá sú naozaj vytúžené a ich rodičia sa tešia aj na starosti, pred ktorými ich známi už teraz varujú. Teší sa na nich aj široké okolie. S bábätkami výdatne pomôže rodina, najmä Jitkina mama Helena. Má sedemdesiatosem, ale vitalitu môže rozdávať. Aj keď je už dokonca prababičkou, na dcérine dvojčiatka sa veľmi teší. "Dvojčatá sme v rodine ešte nemali, takže uvidíme, čo nás čaká," hovorí.
Budúci otecko sa už zastrája, čo všetko deti naučí. Už im nakúpil desiatky detských knižiek a slovníkov. Sám je neskutočný knihomoľ, jeho knižnica má asi desaťtisíc titulov iba ich menoslov v počítači je takmer na päťsto strán! "Manželka je pôvodom Češka, ja mám zas maďarské korene. Okrem slovenčiny sa teda u nás bude hovoriť aj česky a maďarsky. Tiež chcem dievčatá odmalička učiť anglicky, pretože koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom... Samozrejme, chceli by sme u nich dosiahnuť vyváženosť duše a tela, takže ich budeme viesť aj k pohybovej aktivite," prezrádza Štefan.
Zatiaľ čo on s nadšením znáša domov detské knihy, pani Jitka už nachystala deťom výbavičku. Ale postieľky a kočíky necháva na poslednú chvíľu, lebo je dosť poverčivá. Rodiť by mala začiatkom decembra a otecko pôrode asi nebude, keďže by mal prebehnúť cisárskym rezom. K starostlivosti o bábätká sa však hotuje prispieť rovným dielom. "Hlavne ich bude poriadne rozmaznávať a ja budem tá prísna. Aj s mačkami je to tak. On im všetko dovolí a ja zase zakazujem," smeje sa Jitka.
Nuž a keď sme pri mačkách manželia sa za tie roky nenaplnených túžob napočúvali množstvo fám a hlúpostí. Od rád, že keď sa to s bábätkom nedarí, treba zmeniť partnera, po "múdre" reči o tom, že za všetko môžu ich mačky (aj keď tie majú iba posledné tri roky), či zasvätené rady, aby ich dali teraz rýchlo preč... Jitke a Štefanovi sa našťastie podarilo ostať vždy nad vecou a to radia aj ostatným. "Veľa bezdetných párov končí rozchodom, pretože nezvládnu ten stres a napätie. My sme sa vždy držali hesla ´čo ťa nezabije, to ťa posilní', problémy nás skôr utužovali. To je jediné, čo môžeme poradiť iným. Aby vydržali a stále dúfali. My sme dôkazom toho, že sa to dá," dodávajú šťastní manželia.
Vymodlila si prácu
Ako sme sa dozvedeli, s príbehom pani Jitky je spojená ešte jedna zaujímavosť. V čase, keď sa ona pokúšala o bábätko, iná Košičanka túžila nájsť si dobrú prácu. Priateľka jej poradila, aby šla do Dómu sv. Alžbety a pomodlila sa tam za svoje želanie pod lustrom v hlavnej lodi. Bol marec a žena to naozaj urobila. V apríli sa podarilo Jitke Ižovej otehotnieť. Zanedlho na to odišla táto stredoškolská profesorka kvôli rizikovému tehotenstvu na "péenku". Nuž a tú druhú ženu prijali na jej zastupovanie. Ktovie, možnože si okrem svojej práce vymodlila kus šťastia aj pre iných...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
