Uznávaný futbalista a tréner Milan Krempaský oslávil päťdesiatku

rokov.

S futbalom začínal v dedinke Mlynky, kde ho do tajov koženej lopty zaúčal pán Šurina. Za vzdelaním putoval do Nitry na gymnázium, kde v prvom ročníku hrával ešte žiacku ligu a potom nasledovala dorastenecká ligy pod vedením stratéga Milana Lešického.

Hral som aj basketbal v Nitre za mužov, vtedy boli športovci všestranní. Po ukončení gymnázia som nastúpil na FTVŠ v Bratislave, odbor telesná výchova so špecializáciu pre futbal. Hlavným učiteľom bol vedúci katedry Ladislav Kačáni, kde som aj ukončil II. kvalifikačnú trénersku triedu. Počas štúdia som obliekal dres Dúbravky a Spojov Bratislava. Najznámejším trénerom, ktorý ma trénoval bol pán Kögl, hovorí čerstvý päťdesiatnik Milan Krempaský.

Vojenčinu si Milan odkrútil v Holešove, kde tamojšia Dukla hrala II. českú ligu. Po jeseni sa stal kráľom ligových strelcov so 14 gólmi.

Počas jednoročného pôsobenia v Holešovi prišli ponuky z niekoľkých mužstiev - Olomouc, Přerov, Slušovice, Třinec.

V roku 1980 som sa dostal po deväťmesačnej anabáze v Smižanoch do Spišskej Novej Vsi, ktorá hrala I. slovenskú národnú ligu. Na Smižany spomínam v dobrom, tu som ťažil z prihrávok Janka Klapáča, ale aj partia hráčov okolo Milana Penxu, Miša Kotrádyho, Ľuba Lengvarského, Peťa Uricha, Jána Čuja dopomohla k môjmu prestupu do metropoly Spiša. Káder v Spišskej Novej Vsi bol nabitý. Čo futbalista, to kvalita - F. Kunzo, Milčák, Boroš, Kvačkaj, Zajac, S. Sokolský, P. Danko, J. Fabián, Ľ. a J. Bajtošovci, Š. Staroň, M. Bartko, Mikloško, Kiš, Fašiang, Belan a tréner Anton Švajlen, pokračuje v analýze kariéry jubilant.

Ako učiteľ v SOU obchodnom nemohol trénovať dvojfázovo, preto sa po dvoch rokoch pôsobenia v metropole Spiša vrátil do rodných Mlyniek.

Životom som sa prebíjal väčšinou sám, dokážem si vážiť prácu a kvalitu každého rozumného človeka. Srdce ma ťahalo do rodnej dediny, tak som sa vrátil, kde sme prakticky postupovali zo štvrtej až do druhej okresnej triedy.

Ešte jedna perlička.

Počas štúdii v Bratislave som asi dva - trikrát pricestoval lietadlom do Popradu, odtiaľ ma autom odviezli rodáci do Mlyniek a tu som hral načierno. To by sa agentúra JPP čudovala dodnes, ako to bolo možné.

V zápase Mlynky - Hnilčík som hral načierno a zrazu v 60. minúte vtrhli fotografisti do ihriska, aby ma vyfotili, ako dôkazový materiál, pretože sme vyhrávali 6:0. Rozhodca ukončil stretnutie (dôvod - fotografisti nechceli opustiť ihrisko). Nič sa nedokázalo, výsledok ostal v platnosti, dodal na záver Milan Krempaský.

V súčasnosti jubilant pôsobí ako pedagóg na obchodnom učilišti spolu so svojou manželkou Irenou, ale futbalu ostal naďalej verný - do futbalových tajomstiev zaúča najmladšiu futbalovú generáciu v Spišskej Novej Vsi.

Do ďalších dní želáme jubilantovi hlavne pevné zdravie, pohodu v rodinnom kruhu a ešte veľa spoločných stretnutí na futbalových trávnikoch a štadiónoch.

Živió, Milan!