a bordel v parlamente, presne táto inštitúcia - skutočne v stave rozkladu - schválila jeden z najužitočnejších zákonov volebného obdobia. Ústavný. O rozšírení pôsobnosti NKÚ na všetky príjmy samospráv rozhodla grandiózna väčšina 111 koaličných i opozičných hlasov.
Vyzerá to na čistý zázrak, ak si uvedomíme, že proti lobovalo najsilnejšie vplyvové združenie štátu - ZMOS. Normálnym rozumom sa zdá nepochopiteľné, že predseda Sýkora a jeho družina dostali na frak uprostred totálnej vojny medzi koalíciou a opozíciou. A napriek faktu, že priamo v NR SR sedí viac ako dvadsiatka primátorov, starostov, krajských či obecných poslancov. Tomu sa hovorí prekvapenie. Nejde totiž o málo. Treba vedieť, že zásadná zmena financovania samosprávy, ktorá nastala začiatkom roka, spočíva v tom, že obce a kraje dostali právo nakladať priamo s daňami z príjmov fyzických osôb a vyrubovať vo vlastnej réžii miestne dane. Výdavky miestnej samosprávy v roku 2005 sa odhadujú na 90 miliárd Sk, v ďalšom to už bude zrejme cez sto miliárd. Obraz ešte komplikuje úplne neprehľadný kolobeh peňazí z Európskej únie.
Hoci politici, ich obslušný establishment a intelektuáli majú priority iné, fakt je jeden: Najväčší problém liberálnych demokracií, aký vôbec existuje, je spôsob, akým volení i menovaní funkcionári nakladajú s verejnými financiami. Formy, ktoré sú za hranicou či na hranici trestnosti a zákona, čiže klientelizmus, defraudácie a korupcia, sú pritom len špičkou ľadovca. Pod ňou je obyčajná nehospodárnosť, predražovanie, legálne, ale ničím neodôvodnené navyšovanie výdavkov na správu, plytvanie pre plytvanie a pod. To je kľúčový argument, prečo musíme vstup ďalšej kontrolnej inštitúcie na komunálnu a regionálnu pôdu jednoznačne uvítať ako nesmierne užitočný.
Aj keď, samozrejme, nie samospásny. Celkom iste sa mýli ten, kto očakáva po 1.januári 2006 nejaké dramatické úspory či senzačné odhalenia. NKÚ nemá právo určovať, na čo jednotlivé samosprávy zdroje používajú, takže napríklad nezabráni tomu, aby si Süli a jeho boys and girls ešte osemkrát zvýšili odmeny. Nič nezmôže NKÚ ani proti úveru vo výške 270 miliónov, ktorý si Nitriansky samosprávny kraj berie na novú rezidenciu. NKÚ môže len kontrolovať zákonnosť a dodržiavanie pravidiel v hospodárskom styku.
Bezbrehý optimizmus brzdí i fakt, že NKÚ je tiež len úrad, v ktorom sa reprodukujú všetky neduhy štátnej byrokracie. Počuli sme už príbehy, ako dvaja kontrolóri preverovali použitie 300-tisíc korún na druhom konci republiky desať dní, pričom celá práca bola audit dvoch účtov a troch faktúr. Názory, že nový zákon prinesie vyššie náklady ako výnosy, čiže záporný rozdiel medzi zvýšením zamestnancov NKÚ a efektom, sa nedajú ignorovať. Ale ani podporovať. Ten efekt by totiž mohol spočívať v existencii samotnej hrozby. Mohlo by to fungovať ako inštitút daňovej kontroly: 95 percent platcov daní kontrolu nikdy nedostane, ale samotný fakt, že také čosi existuje, dosť výrazným spôsobom ovplyvňuje daňovú disciplínu. Alebo sa niekto domnieva, že nie?
Akékoľvek prostriedky, ktoré sa dajú nasadiť proti plytvaniu na všetkých úrovniach verejnej správy, sú dobré. V komunále i regiónoch je vypuklosť a hmotnosť problému eminentná, k čomu do značnej miery prispieva i ľahostajnosť verejnej mienky. Berieme ako úplne normálny jav, že primátori nielen najväčších, ale už aj niektorých stredne veľkých miest berú viac ako slovenský premiér. Im normálne stačí povedať, že my sme samospráva, najvyšší stupeň demokracie, a do nás vás nič. Hotovo. Sú to pritom tie isté peniaze - od daňového poplatníka.
Ani do nezmyselných odmien, ani do absurdných investícií, poslaneckých dotácií či horibilných miestnych daní (niekde) NKÚ hovoriť nebude. Menované excesy a desiatky podobných však neomylne naznačujú, k čomu môže dochádzať na účtoch, ktoré nevidíme. Z podstaty veci platí úmera - čím nižšia úroveň správy, tým menšie zábrany pre nenásytnosť a túžbu využiť vymeraný čas vo funkcii na sociálne zabezpečenie seba a rodiny. Nie preto, že by hodnostári v komunále boli z princípu horší ľudia. Je to skôr preto, že, po prvé, absentuje verejná kontrola na lokálnej úrovni. A po druhé, milióny a miliardy, ktoré sa roztáčajú v miestnych a krajských rozpočtoch, nie sú zviazané takými prísnymi predpismi a tabuľkami ako na celoštátnej úrovni. V bahnisku lokálnej politiky preto prechádzajú neuveriteľné veci - viď "transformácia" sociálnych ústavov v Nitre... Dohľad NKÚ nebude revolúciou, je však dôvodný predpoklad, že výskyt istého typu excesov sa obmedzí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
