úroveň, z ktorej chcú v danom predmete maturovať. Mnohí sa doteraz nerozhodli, či si majú vybrať úroveň A alebo B. V čom sa teda tieto dve úrovne líšia a kedy je výhodnejšie vybrať si práve to 'áčko'?
"Úroveň A je náročnejšia ako úroveň B, pretože čo sa týka cieľových požiadaviek, sú postavené širšie a podrobnejšie. Vo vyhláške 379/2005 je presne rozpísané, z čoho majú jednotlivé úlohy na oboch úrovniach pozostávať," hovorí RNDr. Viera Juríková z Krajského školského úradu v Košiciach. "Časti vyhlášky by mali byť vyvesené v škole, aby si ju každý študent mal možnosť prezrieť." Rozdiel medzi úrovňami je aj v čase, ktorý študent strávi za zeleným stolom. "V prílohe vyhlášky je orientačne uvedená aj minutáž jednotlivých úloh. Všeobecno-vzdelávacie predmety sú rozčlenené na dvadsať minút v 'áčku' a pätnásť v 'béčku'. V jazykoch je to väčšinou v oboch úrovniach dvadsať minút."
Najdôležitejším kritériom pri výbere úrovne by mal byť postoj vysokej školy, na ktorú sa študent hlási, k výsledkom maturitnej skúšky. Podľa RNDr. Juríkovej, "by sa voľba mala odvíjať aj od toho, ako veľmi je študent ochotný učiť sa. Ukázalo sa, že mnohí, ktorí úrovne podcenili, nezmaturovali. Komisia teraz nemá prehľad o tom, ako daný žiak dopadol z iných predmetov a môže sa stať, že žiak zmaturoval zo štyroch a z piateho dostal päťku." Keď sa však študent pripravuje z nejakého predmetu na prijímacie skúšky, mal by si aj na maturite zvoliť náročnejšiu úroveň.
Na prijímacie skúšky totiž potrebuje určité množstvo informácii a keď ich raz má, nemá problém zmaturovať na úrovni A. Na stránke Štátneho pedagogického ústavu (www.statpedu.sk) sú uverejnené testy z minulých rokov spolu s výsledkami riešenia, čo môže byť pre študenta pomôckou pri rozhodovaní sa. Otestuje si svoje vedomosti a zistí, či má na náročnejšiu úroveň.
Niektoré vysoké školy berú do úvahy externú časť maturitnej skúšky, ktorá je zadávaná centrálne. Študenti v rámci celého Slovenska majú teda rovnaké testy. Zatiaľ je však externá časť iba z matematiky a cudzích jazykov. "Vždy predtým, ako sa zaraďuje predmet na externú časť, beží tzv. generálna skúška. Minulý rok prebehla generálna skúška na tie jazyky, ktoré sú toho roku už zaradené vo vyhláške so všetkými úrovňami, napríklad španielsky, taliansky, francúzsky, ruský jazyk. Odskúša sa to rok dopredu a potom to nastúpi do externej časti. Následne na to sa zaraďujú ďalšie predmety. Tento rok sa však žiadna generálna skúška nerobí, čiže budúci školský rok nepribudne externá časť žiadnemu predmetu. Budúci rok má prísť 'generálka' asi zo slovenského jazyka, tam sa to už zrejme začne rozširovať. Najprv sa asi uzavrú jazyky a potom sa to postupne rozšíri na ďalšie predmety, čo však niekoľko rokov potrvá," vysvetľuje RNDr. Juríková.
Ak je už študent rozhodnutý, že by si tú úroveň A aj dal, niektorí učitelia ho začnú odrádzať. "Jednoducho, keď raz študent záväzne vypíše, že si dáva z daného predmetu 'áčko', vôbec ho nemusí zaujímať, aký postoj k tomu zaujme učiteľ. Ak je presvedčený, že na to má, nemal by sa nechať odradiť v žiadnom prípade. Vytvára to takisto obraz o škole. Nie je možné, aby gymnázium ako také nemalo maturantov na úrovni A. Potom to totiž nevypovedá o kvalite študentov. Svedčí to o tom, že v tej škole je kvalita nižšia, keďže si študenti vyberajú iba B. Škola by mala mať záujem na tom, aby si študenti zvolili úroveň A. Na druhej strane sa nečudujem učiteľom, je to pre nich záťaž. Otázky sa nesmú opakovať, čiže vymýšľajú tridsať zadaní z jednej úrovne a ďalších tridsať zadaní z druhej úrovne a to je časovo náročné," hovorí RNDr. Juríková. Vtedy by však mohli zakročiť aj riaditelia škôl. Keď zistia, že majú iba jedného maturujúceho na úrovni A, tak sa spoja s inou školou, kde je tých maturujúcich viac. Študent tak môže zmaturovať inej škole a to z úrovne, o akú má záujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
