mohol rozdeliť firmu, ktorá opakovane zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu. Úrad predloží návrh novely zákona vláde a tá ho po odsúhlasení posunie do parlamentu.
"Možnosť násilne rozdeliť podnik väčšina európskych krajín vo svojich národných legislatívach nemá," pripustil vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš po tom, čo sa ekonomickí ministri rozhodli pre tento krok. Podľa neho je však takýto zákon na Slovensku potrebný najmä v súvislosti so správaním sa dominantného hráča na trhu s palivami.
Najznámejším prípadom násilného rozdelenia podniku s dominantným postavením na trhu pochádza z Ameriky. V júni 2000 americký sudca Thomas Penfield Jackson rozhodol, že softvérová spoločnosť Microsoft je dominantná, čo by americkej administratíve prakticky umožnilo rozdeliť tento koncern. Microsoft sa však odvolal a v roku 2001 bol Jacksonov verdikt zrušený v odvolacom konaní. Microsoft sa však odvtedy musel otvoriť konkurencii, sprístupnil, napríklad, svoj operačný systém aj výrobcom iných multimediálnych softvérov.
Ďalší krok v Miklošovom ťažení proti Slovnaftu prichádza len zopár dní nato, ako minister potvrdil 1,34-miliardovú pokutu pre rafinérsku firmu za jej údajné porušovanie zákona o cenách. Slovnaft ako dominantný predajca palív a ich jediný výrobca podľa rozhodnutia rezortu financií porušoval cenovú disciplínu a vykazoval neprimerané zisky.
Rafinérska spoločnosť Slovnaft hneď po Miklošovom verdikte o pokute avizovala, že sa obráti na Najvyšší súd. Jej väčšinový akcionár - maďarská petrochemická skupina MOL - je rozhodnutý obrátiť sa na medzinárodnú arbitráž. Slovenská republika v nej bude čeliť žalobe z porušenia dohody o vzájomnej ochrane investícií, ktorú Bratislava uzavrela s Budapešťou.
Autor: tv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
