vesmírnemu susedovi, k Mesiacu. Prípravy na let sa začali v súlade s inštrukciami prezidenta Georgea W.Busha, ktorý 14. januára 2004 svojou Víziou výskumu vesmíru inštruoval NASA, aby vrátila do služby raketoplány, ukončila výstavbu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), uskutočnila lety na Mesiac a pokračovala v prípravách letu na Mars.
Možno pripomenúť, že nikto na svete, kto má viac ako 33 rokov (presnejšie, kto sa narodil po 11. decembri 1972), nebol súčasníkom žiadneho pilotovaného letu k Mesiacu a pristátia astronautov na jeho povrchu. Program vyslania amerických astronautov na Mesiac, známy pod názvom Apollo, vyhlásil americký prezident John Kennedy v roku 1961. Po niekoľkých nepilotovaných a štyroch pilotovaných skúšobných letoch kozmickej lodi Apollo nasledoval v júli 1969 historický let Apollo 11, počas ktorého sa dvaja americkí astronauti stali prvými ľuďmi, ktorí stáli na povrchu Mesiaca. Stalo sa tak 21. júla v skorých ranných hodinách stredoeurópskeho času, keď na povrch Mesiaca najprv zostúpil astronaut Neil A.Armstrong (pri poslednom krôčiku z rebríka povedal pamätnú vetu: Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo) a 18 minút po ňom astronaut Edwin E.Aldrin. Po Apolle 11 nasledovalo ešte šesť amerických pilotovaných letov k Mesiacu (Apollo 12 až 17), pričom dramaticky prebiehal let Apollo 13, ktorý musel byť pre poruchu elektrického napájania prerušený, pričom sa posádka vrátila na Zem bez toho, aby sa uskutočnilo pristátie na Mesiaci. Nateraz poslednými ľuďmi, ktorí navštívili Mesiac, boli astronauti Eugene A.Cernan (slovenského pôvodu) a H.H.Schmitt, ktorí na povrchu Mesiaca pristáli 11. decembra 1972.
Nový americký program pilotovaných letov k Mesiacu počíta, s tým, že prví astronauti by mohli na našom vesmírnom spolupútnikovi pristáť ešte pred koncom nasledujúceho desaťročia, pravdepodobne v roku 2018. Pri vývoji novej pilotovanej kozmickej lode sa využijú tie najlepšie technologické prvky a skúsenosti z lodí Apollo i z raketoplánov. Nová loď bude mať podobný tvar, aký mala loď Apollo, ale svojím objemom bude približne trojnásobne väčšia. Priemer lode bude okolo 5 metrov. Loď bude schopná dopraviť na Mesiac a späť až štyroch astronautov a bude sa dať využiť aj na prepravu nákladov. Na povrchu novej lode budú umiestnené solárne panely, ktoré budú zdrojom elektrickej energie. Raketové motory orbitálneho modulu i lunárneho pristávacieho modulu budú konštruované tak, aby mohli spaľovať aj metán. NASA totiž počíta s tým, že budúci astronauti by počas svojho pobytu na Marse mohli získavať toto palivo z marťanskej atmosféry. Zatiaľ čo lunárny modul lode Apollo mohol pristáť na Mesiaci len v blízkosti rovníka, nový mesačný modul bude mať dostatok paliva na pristátie na akomkoľvek mieste mesačného povrchu. Orbitálny modul bude môcť krúžiť okolo Mesiaca bez toho, aby v ňom bol astronaut (pri programe Apollo musel vždy v orbitálnom module zostať jeden astronaut a len ďalší dvaja mohli s pristávacím modulom pristáť na Mesiaci). Predpokladá sa, že nová kozmická loď sa bude dať použiť až desať ráz. Po ukončení vesmírneho letu pristane loď pomocou padákov na zemskom povrchu (lode Apollo pristávali výhradne na mori).
Na uskutočnenie plánovaných kozmických letov bude potrebné vyvinúť nové nosiče. Po intenzívnom štúdiu rôznych možností dospeli experti NASA k tomu, že najlepším riešením bude využiť existujúce raketové motory, používané v programe raketoplánov. Nové nosiče budú kombináciou štartovacích rakiet na tuhé palivo a hlavných motorov raketoplánu. Ide o osvedčené a spoľahlivé hnacie jednotky a na ich výrobu existuje technická základňa. V novom programe sa použijú dva typy nosičov. Prvý z nich bude zložený z jedného štvorsegmentového štartovacieho motora na tuhé palivo (prvý stupeň) a jedného hlavného motora raketoplánu (druhý stupeň). Tento nosič, ktorého nosnosť je 25 ton, sa použije na vynesenie kozmickej lode s posádkou na obežnú dráhu. Nový nosič bude desaťnásobne bezpečnejší než je v súčasnosti používaná štartovacia zostava raketoplánu, a to najmä preto, lebo na jeho vrchu bude bezpečnostná raketa,ktorá pri problémoch počas štartu vynesie loď s astronautmi do bezpečnej výšky(loď potom pristane na padákoch na súši alebo na vode).Ťažší nosič sa použije na vynesenie lunárneho pristávacieho modulu a tzv. "opúšťacieho" stupňa. Tento nosič bude pozostávať z dvojice štartovacích rakiet na tuhé palivo a z piatich hlavných motorov raketoplánu a na obežnú dráhu okolo Zeme bude schopný vyniesť náklad hmotnosti až 125 ton. Navyše sa ťažký nosič bude dať použiť aj na vynesenie lode s astronautmi.
Ako bude prebiehať let na Mesiac pri použití novej lode? Pomocou menšieho nosiča bude na obežnú dráhu okolo Zeme vynesená pilotovaná loď s astronautmi na palube. Ťažší nosič vynesie na obežnú dráhu lunárny pristávací modul a stupeň, ktorý sme nazvali "opúšťací". Astronauti spoja svoju loď s obomi spomenutými modulmi.. Celá zostava potom opustí obežnú dráhu okolo Zeme (zapálením raketového motora stupňa, ktorý sme nazvali "opúšťací") a vydá sa na cestu k Mesiacu. Po troch dňoch sa celá zostava navedie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Štyria astronauti prestúpia do lunárneho pristávacieho modulu a zvyšok zostavy nechajú takpovediac lietať okolo Mesiaca. Po pristátí na povrchu Mesiaca a sedemdňovom pobyte na ňom sa posádka s časťou pristávacieho modulu vráti k čakajúcej lodi. Potom začne cesta späť k Zemi, pričom pred vnorením sa do atmosféry odhodí posádka servisný modul, čím sa odkryje tepelný štít lode. Po otvorení padákov pristane loď na zemskom povrchu. Predpokladá sa, že každý rok sa uskutočnia aspoň dve lunárne misie. Konečným cieľom programu je vybudovanie trvalej základne na Mesiaci, pričom tímy astronautov, pracujúce na takejto základni, by sa striedali každých šesť mesiacov. Pred uskutočnením nových pilotovaných letov plánujú Američania vyslať na Mesiac niekoľko robotizovaných sond. Tieto sondy, ktoré budú vyslané v období rokov 2008 až 2011, pomôžu pri výbere vhodného pristávacieho miesta a preskúmajú výskyt vhodných surovín na povrchu Mesiaca. Plánovaný americký program opätovného vyslania ľudí na Mesiac má ešte "malý" háčik. Celý program by mal stáť okolo 100 miliárd dolárov a tie musí americký kongres "odklepnúť".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
