"nedocenil, ako sa škandalizácia používa ako nástroj mocenského boja," správne nie je.
Veľmi sa mýli Kaník, keď hovorí, že "chyba nebola vo vecnej podstate toho, že bolo požiadané o príspevok". Ale ba - a z čoho by inak vznikla škandalizácia? Ak to nebola chyba, tak kde je škandál? Bola to chyba - a veľká. Presne tak, ako 150-miliónová subvencia pre firmu Kaníkovho brata, ktorá už bola aj udelená. Norbertovi, ktorý je svojprávny a samostatne zárobkovo činná osoba, isteže nemôže Ľudovít rozkazovať. Jeho problém a smola. To všetko sú dôvody, prečo odstúpiť mohol a dobre, že sa tak stalo. Mimochodom - za chybu označil žiadosť o "príspevok" z eurofondov aj premiér Dzurinda. Niežeby bol nezostreliteľná autorita, ale aj to je hlas...
Kaník neporušil žiadny zákon. Pýtať dotácie rodinným firmám ministrov nezakazuje žiadna slovenská legislatíva. (Zrejme by mala.) Je ale jasné, že pre zdravie verejného života je účasť politikov na prerozdeľovaní rôznych fondov škodlivá. Minister má podporovať podnikanie návrhmi zákonov, starosťou o ich dodržiavanie a inými formami kultivácie prostredia. Nie aktivitami pri získavaní verejných zdrojov do vlastného hotela. To bol priestupok - nie zločin - ktorý spáchal. "Škandalizácia" je len logickým vyústením. Čo vlastne čakal? Je neuveriteľné, ako Kaníka zrádza pud sebazáchovy. Zo seriálu afér okolo svojich odvodov sa vylízal s ťažkými ublíženiami na prestíži a imidži (nie celkom po zásluhe). Opozícia i médiá prahli po jeho skalpe. Musel vedieť, že ešte raz sa krivo pohne, neprežije. Nie - pýtal na hotel 22 miliónov. Nedá sa svietiť - tak mu treba.
Debaty o tejto abdikácii sa nesú v prešpekulovanom tóne. Komentáre opozície sú tupé ako ona sama. Kombinácie, že SDKÚ ho obetovala ako imidžovo škodlivého, by mali logiku, keby bolo Dzurindovým štýlom striedať ministrov podľa pohybu preferencií (čo mnohí premiéri robia). Ale nie je. Domnienka, že SDKÚ demisia dlhodobo pomôže, je rozumná, ale stavať na nej zaváňa hľadaním bočných a zlých pohnútok za každú cenu. Vylúčené, samozrejme, nie je, že nebola dobrovoľná, ale pod tlakom Dzurindu. Dementné sú Mečiarove dristy, že o dva týždne by aj tak padol. Líniu, že vláda sa chce takto vyhnúť úspešným odvolávaniam v NR SR, ťahajú aj niektorí tzv. analytici. Úplne smiešne - presne toľko hlasov, koľko proti Kaníkovi, sa nájde aj na Zajaca, Malchárka, Mikloša či iného. Hahaha - s Kolesárom a Džupom má koalícia momentálne transparentnú väčšinu...
Moment, ktorý v mäteži hlúpostí zatiaľ uniká, ale dlho nemusí, je, že táto demisia nastavuje latku, ktorá leží dosť vysoko. Po Kaníkovi na Slovensku platí, že je eticky neprijateľné, aby minister vo funkcii pýtal verejnú dotáciu. To nie je vôbec málo, keďže zďaleka nie v každej tzv. štandardnej demokracii uctievajú také pravidlo... O tom, ako pevne je latka na stojanoch, sa presvedčíme možno už o chvíľu, až sa začne skúmať, aký je rozdiel medzi Kaníkovým hotelom a napr. firmou Agrotrade, ktorá rok čo rok prijíma poľnohospodárske dotácie. Jej podielnikom je aj Zsolt Simon, ktorý sa pred dvoma rokmi, keď táto kauza už bola na stole, hájil tým, že nie on rozhoduje o pridelení dotácie, ale 7-členná komisia v rezorte, kde sú ľudia vyberaní náhodne... Tak. Toto môže byť ešte zaujímavé. Principiálny rozdiel medzi Simonom a Kaníkom nie je…
Kaníka je škoda, lebo bol minister, po ktorom zostane stopa. V princípe - nie v komplexe! - veľmi pozitívna. Rozhýbal trh práce, je aj jeho zásluhou, že nezamestnanosť je práve teraz najnižšia od roku 1998 a podľa Eurostatu je pokles druhý najrýchlejší v Európe. Relatívne dobrý Zákonník práce ekonomike nesmierne pomáha a Kaníkov politický vklad je nesporný. Keby tam SDKÚ posadila iného ministra, výsledok by bol zrejme výrazne horší. Kaník je tvár, s ktorou sa bude spájať zásadná zmena dôchodkového systému - štart druhého piliera, čo je historická reforma, ktorej význam teraz nevieme doceniť, ale dnešní dvadsiatnici či tridsiatnici ho budú velebiť. Iná vec je zlá filozofia prvého piliera, čo bude zrejme vôbec najväčší problém, ktorý čaká novú vládu. Vrátane nápravy deformácií vo výmeroch terajších penzistov. Kaník sa pokúsil aj o reformu sociálneho systému. S nadhľadom troch rokov to však vyzerá skôr na preskupenie dávok a vymýšľanie nových, pričom dôraz na motivačný princíp zatlačil do úzadia samotný zmysel sociálnej politiky - pomáhať skutočne najslabším a najodkázanejším. V každom prípade to bol prvý sociálny minister v tejto republike, ktorý mal víziu, odvahu i schopnosť robiť. Je dôvodná obava, že nadlho aj posledný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
