Prešov MKB Veszprém smer brali s rezervou. Predpokladali sme, že hlavú rolu hrali emócie po prehre o dvanásť gólov. Viac ako prehra, ktorú zvýraznila zbabraná posledná minúta, rozladila majiteľa návšteva v hľadisku Tatran handbal arény. Východnú tribúnu obsadili akurát skvelí fanúšikovia Veszprému, na protiľahlej miesta zaberali televízne kamery, komentátorsky stolík a aj tak všetky sedadlá neboli obsadené.

Ako hlavný argument uvádzali mnohí vysoké vstupné 150 Sk, iní dali prednosť televízorom a papučkám, ďalší zase vravia, že už to nie ten Tatran, aký nie tak dávno býval. Ak však niekto o sebe vraví, že je fanúšikom klubu a pritom nahlas vraví, že radšej dá peniaze, ktoré by inak utratil za vstupné, na dve fľaše vína a zasadne do kresla pri televízore, ťažko hovoriť o fanúšikovi klubu v pravom zmysle slova. V minulosti Prešovčania zapĺňali hľadisko, príkladne povzbudzovali, chodili s mužstvom na zápasy vonku. Fakty prezrádzajú, že hádzanárske nadšenie pri Toryse stráca na intenzite. Zato priaznivci Veszprému vzťah k svojmu mužstvu dokázali. Klub už roky buduje silnejší a asilnejší tím a oni za ním chodia ako to predviedli v nedeľu v Prešove. Starší, mladší, ženy, muži. Celý zápas vytrvalo skandovali, slušne, ale poriadne hlučne. Klobúk dole pred skupinou tradičných Fans Tatrana, odetých do zeleno - bielych dresov. Na červeno bielu maďarskú presilu ale jednoducho nestačili. Nuž a na slová majiteľa, na ktoré v sme nezabudli, sa odstupom času M. Chmeliara (na snímke) spýtali, či ich naozaj myslel vážne? "Stále mám presvedčenie, že Prešov má hádzanársky vyspelé publikum. Preto som veril, že hoci Tatran nezačal sezónu kvalitnými výkonmi, možnosť vidieť naživo v Lige majstrov jedno špičkové európske mužstvo si jednoducho nenechá ujsť. Preto som vôbec nepovažoval a ani nepovažujem cenu vstupeniek za vysokú. Neobával som sa ani konkurencie priameho televízneho prenosu, ktorý som nakoniec sám zaplatil. Mrzí ma, že celé Slovensko mohlo vidieť akú atmosféru dokážu svojim spraviť maďarskí fanúšikovia. Boli v presile a netajím, cítil som sa pritom doma nedobre. Zrejme časy, kedy halu zapĺňali diváci do posledného miesta sú zrejme preč. A nemyslím, že iba kvôli vstupnému, či momentálne slabšej forme mužstva." Čím teda? "Nazdávam sa, že ľudia sa hádzanej v Prešove na vysokej úrovni už prejedli. Som pri nej štyri roky. Pri postupe do HIL počas rekonštrukcie hala bola skoro vždy plná. Rovnako v prvom roku pôsobenia v HIL sa ľudia v nej tlačili. Vytýkali dokonca nízku kapacitu. Druhým rokom, kedy sme boli majstri už to bolo o niečo slabšie. Minulý rok sme hrali dobre, žali vavríny, dotiahli to do osemfinále LM a záujem napriek tomu klesal." V tejto súvislosti ste už niečo o zámeroch, čo s tým ďalej robiť, vyslovili prekvapujúce slová... "Je to tak. Zahrávam sa tromi myšlienkovými okruhmi. Prvá myšlienka, myslím, najmenej pravdepodobná je, že nechám hádzanú padnúť úplne na kolená, kde bola zhruba pred piatimi rokmi. Po čase by som ju zdvihol, v nádeji, že znovu ožije. Obávam sa však jedného. Ak raz rozpustíme takúto hráčsku partiu, či ju dáme zase niekedy takto dokopy. Druhá je, že by sme púšťali divákov do Tatran handball arény zadarmo. S tým, že namiesto vstupeniek by sme vydávali kupóny. Ak by ich prešlo turniketmi 1500, dáme do žrebovania ceny alebo peniaze v hotovosti do výšky 15 000 Sk, ktoré by získali niektorí diváci. Viem, je to neštandardné a ani mne to nie po vôli. Ide však iba o myšlienku. Najpravdepodobnejšie sa mi javí možnosť presunúť zápasy do inej haly mimo mesta." Kde ale nablízku sa vyhovujúca nachádza...? "Napríklad v Sabinove dokončujú halu s kapacitou okolo sedemsto divákov. To by malo súčasnému záujmu stačiť. Otvorená by mala byť na budúci mesiac a ak sa prípadne dohodneme, potom by sme do Sabinova presunuli extraligové zápasy seniorov. Viem, záväzky máme voči majiteľom permanentných vstupeniek. Tých by sme vozili do dejiska zápasu a späť na naše náklady autobusmi. Pokiaľ trend nezáujmu bude pokračovať, táto alternatíva sa mi zdá najpriechodnejšia." Nie je to vari aj tak, že aj vás hádzaná, do ktorej investuje nemálo prostriedkov, taktiež prestáva baviť? "Mrzí ma nezáujem divákov. Len pre osvieženie pamäti uvediem, že s mne spriaznenými firmami sme na prešovskú hádzanú vybrali za ostatné štyri roky asi 130 miliónov slovenských korún. Rekonštrukcia THA vyšla so zariadením na 60 miliónov, kúpa haly na Nábrežnej desať. Zvyšok do hádzanej vrazili inak. Sám seba sa pýtam, načo to robiť, keď to nefunguje. Veď nik ma