mala kompletnú medailovú zbierku, v tomto roku pomýšľala na dva tituly. K tomu z európskeho šampionátu chcela pridať zlato z MS v Santa Suzanne. Lenže v španielskom letovisku sa jej v kategórii Body fitnes do 158 centimetrov neušiel kov žiadny. Pre Slovensko tak vydarený šampionát, veď sme z neho viezli päť medailí, bol pre pretekárku Veterinari Body Fitnes klubu Košice smoliarsky. Obsadila až štvrtú priečku.

"Teraz s odstupom niekoľkých dní som so všetkým vyrovnaná. No v prvom momente som sa rozplakala. Pritom som nemala pocit krivdy. Smerom k rozhodcom nemôžem vyslať žiadnu výčitku. Nezažila som ešte niečo také, nevedela čo je to pokazená forma. Myslela som si, že ju ani pokaziť nemôžete. Ale stalo sa. Už doma ma chytila nejaká virózy. A ja som pokračovala ďalej v tréningu. V španielsku sa to po príchode ešte zhoršila. Zapchatý nos, zapálené hrdlo, mandle. Ani lieky si na to vziať nemôžete, veď sú tu dopingové kontroly a ja som ju aj podstúpila," popisovala Natália svoje patálie. Netajila, že na pódiu nevyzerala ani zďaleka tak, ako si predstavovala.

"Ostala som naďalej chudá. Lenže nezbavila som sa vody v podkoží, nebola som taká ostrá. Pred týždne pred šampionátom som si po nominačnej súťaži mohla pokojne trúfať na zlato. Fitnes je o dizajne. Každý problém je na vás okamžite vidieť. U mňa to bolo z hodiny na hodinu horšie. Aj naši rozhodcovia si všimli, že nie som vo svojej koži."

Na viac ako na zemiakovú medailu vraj pomýšľať nemohla. "Keď si teraz pozerám fotky, vravím si: dobre, že to takto dopadlo. Na lepšie umiestnenie to jednoducho nebolo. Keby som tesne pred štartom mohla cúvnuť, tak sa tam ani nepostavím. Ale nemohla som to spraviť, to by som musela hradiť všetky náklady."

Pred rokom si ešte zo Santa Suzanne priniesla striebro, ale ešte ako fitneska. Potom sa po rokoch rozhodla vrátiť k Body fitnes, kde sa zostava nehodnotí. Bol to šťastný krok? Neľutuje? "Nemám čo. Pripravená som bola dobre. Nepoľavila som ani v diéte ani v tréningu. Na seba nemôžem byť zlá, nič som neoblafla. Pravda, napriek tomu to človeka trápi."

Po súťaži ešte takmer týždeň v španielskom letovisku zotrvala. Tak veľmi sa tešila na relax pri mori, už aj s rozšírenou medailovou kolekciou..."Musela som si najskôr poplakať, hoci som sa tomu bránila. Predtým mi slzy vyhŕkli vždy len od šťastia. Potom som si robila srandu, že všetky kovy už mám, len zemiakovú medailu nie. Tak aj tá musela prísť. Tomu čo robím obetujem veľa, ale organizmu rokázať nedokážem. Tak som sa snažila po súťaži uvoľniť. Najskôr som sa tešila, úprimne z úspechov mojich krajaniek. Bola som rada, že aspoň im to vyšlo. No a pri mori postupne, asi vďaka tomu vzduchu ustupovali zdravotné problémy. Nakoniec som sa ja okúpala, more bolo teplé, hoci počasie nebolo celý čas ideálne. Asi by som si priedušky, ktorých zápaly mám chronické mala častejšie liečiť prímorskou klímou," nahlas uvažuje fitneska, ktorá strávila v Španielsku týždeň.

Už dnes sa pozastavuje nad tým, ako ďalej. K jednému dospela určite. "Prisahám, už si dám pauzu. Rozmýšľala som aj nad tým, že či už moje telo nemá dosť. Budem mať dvadsaťpäť, morím ho od devätnástich. Asi by som mu mal dať čas na oddych. Preto budúcoročné majstrovstvá Európy na jar vynechám. Pripravovať sa budem len na svetový šampionát. Ale tak, že si na ňom poplačem od šťastia, tak ako predtým. Teraz sa musím dať dokopy zdravotne. Konečne prestať diétovať. Dlho som odkladala operáciu pruhu, takže na budúci týždeň by som chcela vyriešiť aj tento problém," zdôverila sa nám Košičanka, ktorá zažila veľké sklamanie až po niekoľkých rokoch súťaženia.