lejaky zapríčinili záplavy a v Anglicku okrem záplav zaznamenali enormné hmly. Dočasne bola prerušená železničná doprava v Taliansku, lodná v Hamburgu, Poľsku a Rumunsku. Vychádzajúc z vyčíňania prírodných živlov sa začalo hovoriť, polemizovať a písať o blížiacom sa konci sveta, ktorý by mal nastať ešte v predchádzajúcom, druhom tisícročí. Prognózy aj serióznych odborníkov pripúšťali skazu ľudstva a to už čoskoro. Zatiaľ to boli v roku 1923 v mladej Československej republike a v jej východoslovenskej časti len miestne pohromy ako napr. nový štatút pre mestských úradníkov v Prešove, kontroly nezamestnaných na dosť neobvyklých miestach - v krčmách - a besnota psov. Nerátame do tejto pohromy odstraňovanie sôch z čias rakúsko-uhorskej monarchie, čo vyplývalo z nezmyselného zákona.
Za urážku prezidenta bol rok väzenia
Do platnosti vstúpil zákon na ochranu republiky. Pozostával z 34 paragrafov. Z nich prvý až ôsmy obsahoval state "o útokoch na republiku, na jej demokraticko-republikánsku formu, o ohrozovaní bezpečnosti republiky, jej poškodzovaní, o útokoch na ústavných činiteľov a telesných ukrivdeniach." Za tieto činy aj pokusy o tieto činy bol stanovený trest odňatia slobody až do dvadsať rokov, prípadne doživotie, pokuty do výšky 50 tisíc korún a možnosť zhabania celého majetku vinníka.
Urážka prezidenta republiky alebo jeho zástupcu mala byť potrestaná jedným rokom väzenia. Rovnakým trestom aj štvanie, poburovanie obyvateľov proti štátu, navádzanie na neplatenie daní alebo neplnenie štátnych predpisov, tiež rozširovanie falošných správ, štvanie k násilnostiam proti národnostným skupinám, náboženstvám ale aj bezverectvu, schvaľovanie trestných činov. Odňatím slobody do troch mesiacov a pokutou do 10 tisíc korún mali byť potrestaní hanobitelia republiky, jej zástav, symbolov, znakov a obrazu prezidenta. Dnes sa čudujeme, prečo boli odstránené sochy z čias monarchie a neboli ponechané ako umelecké diela. Vysvetlenie nachádzame práve v zákona na ochranu republiky, ktorým sa "nariaďuje odstránenie obrazov, pomníkov a odznakov rakúskych, maďarských a nemeckých panovníckych rodín."
Dôstojníkov by mali vydržiavať ich manželky
Ministerstvo národnej obrany pripravovalo návrh nového predpisu o sobášoch dôstojníkov. Podľa časopisu "Dôstojnícke listy" bola v návrhu zahrnutá aj stať o mravných prednostiach a sociálnom zabezpečení manželiek dôstojníkov. Pod pojmom sociálne zabezpečenie vysvetľovali v tom čase dobré majetkové pomery vrátane vena, ktorým by manželky pomohli zvýšiť životnú úroveň svojich dôstojníckych partnerov a vyplnili by tým deficit v platoch, ktoré poskytovala armádna služba. Tento návrh vyvolal diskusiu a nevôľu nielen dôstojníkov, ale aj verejnosti, pretože znamenal návrat do Rakúska-Uhorska, keď rakúskych dôstojníkov vydržiavali manželky a pred uzatvorením manželstva museli zložiť určitú kauciu "na sobáš".
"Dôstojnícke listy" uviedli, že by sa mali predpisy a zákony modernizovať a nie vracať späť do obdobia monarchií. Napríklad v Anglicku zrušili zákon o nemanželských deťoch. Dolná snemovňa prijala nový, ktorým sa prizná legitímnosť nemanželským deťom po dodatočnom sobáši ich rodičov. Čo zostalo v ňom ešte zo stredoveku, bolo to, že sa nevzťahoval na deti "narodené z cudzoložstva". Snemovňa prijala aj zákon o rovnosti oboch pohlaví pri rozvode, čiže odstránil diskrimináciu žien pri podávaní návrhu na rozvod manželstva, k čomu bol dovtedy oprávnený iba muž. Okrem toho mohla žena podľa nového zákona požiadať o rozvod "pre nezriadený život manžela".
Prešovčania ušetrili
Aj v našich miestnych pomeroch na východnom Slovensku pripravovali novinky v predpisoch. Ako napríklad v Prešove. Po prepustení 111 úradníkov a zriadencov v mestskej službe vypracoval mestský úrad nový štatút, podľa ktorého bolo dovolené prijať maximálne 71 zamestnancov. Týmto opatrením mali dosiahnuť Prešovčania ročnú úsporu na mzdách pol milióna korún. Prepustení úradníci, mali v priebehu 60 dní požiadať o znovuprijatie, na ktoré mestský úrad vypracoval prísne kritériá. Medzi nimi sa osobitne mala zohľadňovať spoľahlivosť, správanie mimo úradu, na verejnosti a ovládanie slovenského jazyka v slovnom i písomnom prejave.
V Prešove ako prví zaviedli novinku. Zriadili "Komisiu pre kontrolu podporovaných v nezamestnanosti". Členstvo v nej nebolo práve najpríjemnejšie pre trinástich ľudí, ktorí v dňoch vyplácania podpôr museli navštíviť všetky prešovské krčmy a výčapy, aby skontrolovali, či nezamestnaní nepustili podporu dolu hrdlom. Tým, ktorých pristihli pri pití, odobrali preukazy nezamestnaných a zastavili ďalšie podpory. Tento príklad by mohol slúžiť aj pre súčasnosť v našich mestských. Ako výstraha pre vtedajších korheľov slúžil prípad 48-ročného nezamestnaného Prešovčana Jozefa Tureka. Na okresný úrad prišiel po podporu taký opitý, že ho museli z úradu vyviesť a požiadať, aby prišiel na druhý deň a triezvy. V policajnom raporte ešte v ten večer pribudol záznam, že "nezamestnaný Turek zomrel následkom nemierneho požitia liehovín na otravu alkoholom."
Besnota v Prešova i Košiciach
Okrem Turekovho prípadu prešovskú i košickú verejnosť znepokojili udalosti súvisiace s nákazou psov besnotou. Tri dievčatá, ktoré priniesli kvety na hrob svojich príbuzných, priamo na cintoríne pohrýzol pes nakazený besnotou. Dievčatá museli odviezť do Pasteurovho ústavu v Prahe. Ocitol sa tam aj nadporučík jazdeckého pluku, známy ako organizátor dostihov v Barci - František Roch - keď ho v Košiciach pohrýzol besný pes. Keď sme už v Prešove, stojí za zmienku prípad defraudácie štátnych peňazí. Major Kramer, pre zaujímavosť nemeckej národnosti, jedného dňa zmizol. Zanechal list na rozlúčku, že sa zastrelí a ako dodatočne zistili, zanechal aj prázdny trezor, odkiaľ si vzal 70 tisíc korún. Po čase poslal do kasární list z Viedne s poďakovaním za pomoc v pravej chvíli k bezstarostnému životu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
