svojom stánku úplne nový a nikým neočakávaný model s označením DS. Toto vozidlo ohúrilo návštevníkov autosalónu i odborníkov nie len svojím avantgardným dizajnom, ale aj mimoriadne pokrokovou technickou konštrukciou. V priebehu tri štvrte hodiny od jeho odhalenia mal výrobca na nový model 749 objednávok, v závere dňa zaregistrovali už 12 000 objednávok na model DS.
Počiatky nového modelu siahajú do roku 1938, keď vtedajší riaditeľ firmy Citroën Pierre-Joules Boulanger stanovil základné parametre nového modelu. Projekt nového auta dostal kódové označenie VGD, čo je skratka výrazu voiture de grande diffusion (to by sme mohli preložiť ako vozidlo pre širokú verejnosť). Nový model mal byť náhradou za úspešný model 11 CV Traction Avant, pričom mal byť rýchlejší, a ľahší , mal mať lepšie aerodynamické vlastnosti a aspoň taký priestranný interiér ako model 11 CV. Od roku 1940, teda ešte za nemeckej okupácie Francúzska, vznikli niektoré konštrukčné prvky nového modelu (napríklad základy hydrauliky), ale s intenzívnym vývojom modelu VGD sa začalo až po skončení vojny. V rokoch 1946 až 1950 vzniklo niekoľko prototypov, pričom pri jazde s jedným z prototypov sa v decembri 1950 zabil riaditeľ firmy. Nový riaditeľ Robert Puiseux nariadil zmeny vo vývoji nového modelu. Od roku 1951 sa vývojové práce zintenzívnili a bolo prijaté rozhodnutie, použiť na pohon nového modelu osvedčený radový štvorvalec modelu Traction Avant. Motor bol však podrobený radikálne modernizácii. Základné tvarové línie nového modelu boli definované v roku 1953, posledné dizajnérske detaily boli schválené na jar roku 1955. Nový model dostal označenie DS, čo sa foneticky vyslovuje dees, teda rovnako ako francúzske slovo déesse, znamenajúce bohyňa. Model DS potom dostal prezývku bohyňa aj v iných jazykoch.
V čom bola automobilová bohyňa taká výnimočná? Avantgardný bol tvar karosérie, ktorá mal veľmi dobré aerodynamické vlastnosti a ktorá vlastne vpredu nemala žiadnu masku chladiča. Zaujímavým dizajnérskym prvkom boli zadné smerové svetlá, umiestnené na konci odtokového žliabku strechy. Pri konštrukcii vozidla a po prvý raz v značnom rozsahu uplatnili ľahké materiály (plasty a hliník). Technickou zaujímavosťou bolo to, že žiaden vonkajší panel karosérie nebol nosným prvkom, ale bol len priskrutkovaný k nosnej konštrukcii. Z plastu bola celá strecha, predná kapota bola z hliníka. Pomerne kurióznym prvkom vozidla bol volant s jediným ramenom, ktoré bolo akoby pokračovaním stĺpika riadenia. Najfascinujúcejším a najrevolučnejším technickým prvkom bohyne bol však jej centrálny hydraulický systém. Na hydraulický systém bola napojená nie len brzdová sústava a spojka, ale hydraulika slúžila aj na preraďovanie prevodových stupňov. Vodič preraďoval prevodové stupne pomocou páčky za volantom (vozidlo nemalo spojkový pedál). Absolútnou novinkou bol aj hydropneumatický pružiaci systém, ktorý poskytoval vozidlu skvelé jazdné vlastnosti a posádke výnimočné pohodlie. Tento systém zabezpečoval aj konštantnú výšku karosérie nad vozovkou pri akomkoľvek zaťažení vozidla. Pružiacim elementom boli vaky, plnené dusíkom. Pamätníci si možno ešte pamätajú, že zaparkovaný model DS akoby sedel na zemi, a až po naštartovaní motora a uvedení hydraulického systému do činnosti sa karoséria zdvihla do jazdnej polohy. Novinkou v tej dobe boli aj predné kotúčové brzdy a z plastu zhotovený vetrák motora. Na pohon modelu DS 19 slúžil 1,9-litrový štvorvalcový motor, ktorého hlava bola zhotovená z hliníka. Motor mal stupeň kompresie 7,5 a jeho najvyšší výkon bol 52 kW pri 4 500 ot/min. Na prípravu palivovej zmesi slúžil karburátor Weber. Motor poháňal prostredníctvom štvorstupňovej prevodovky predné kolesá firma Citroën je pionierom predného pohonu. Vozidlo bolo vystrojené posilňovačom riadenia. Citroën bol postavený na podvozku s rázvorom 3 125 mm, dĺžka vozidla bola 481 cm, šírka 173 cm a výška 147 cm. Automobilová bohyňa dosahovala maximálnu rýchlosť 140 km/h, priemerná spotreba sa pohybovala na úrovni 10 l/100 km. Sériová verzia modelu DS 19 bola do výroby pripravená vo februári 1956. Pre zaujímavosť možno uviesť, že pôvodne sa uvažovalo použiť v modeli DS hydraulický prenos výkonu motora na poháňané kolesá, ale toto riešenie sa ukázalo ako príliš nákladné. Model DS bol postupne modernizovaný a boli z neho odvodené ďalšie verzie. V máji 1957 sa na trh dostala "odstrojená" a lacnejšia verzia ID 19. V roku 1959 prišlo na trh kombi ID 19 Break, na jeseň 1960 predstavil výrobca nádherný kabriolet DS, ktorý sa vyrábal do leta 1971. Luxusnú verziu modelu DS používal dlhé roky francúzsky prezident a v takomto modeli sa stal de Gaulle terčom neúspešného atentátu. V marci 1961 bol výkon motora zväčšený na 59 kW, čím maximálna rýchlosť vozidla stúpla na 150 km/h. V septembri 1962 dostala bohyňa novú prednú časť, čím sa opäť zvýšila maximálna rýchlosť vozidla (na 160 km/h). V roku 1965 dostali vozidlá série DS úplne nové motory. Do modelu DS 19 sa začal montovať motor výkonu 62 kW, model DS21 bol vystrojený 2,1-litrovým motorom výkonu 74 kW. V septembri 1967 bola opäť zmodernizovaná predná časť, ktorej dominovali zdvojené reflektory, pričom diaľkové reflektory sa natáčali do zatáčky. V septembri roku sa začal vyrábať model DS 21 injection, ktorého motor výkonu 89 kW bol už vystrojený systémom vstrekovania paliva. Posledná väčšia modernizácia bohyne sa uskutočnila v roku 1971, keď bol model DS 21 nahradený modelom DS 23 (poháňaným motorom výkonu 81 kW) a model DS 21e bol nahradený modelom DS 23ie, ktorého motor vyvíjal 96 kW.
Revolučný model DS mal fenomenálny úspech a vyrábal sa temer 20 rokov. Po vyrobení vyše 1,4 milióna zišlo posledné vozidlo z montážnej linky 15. apríla 1975. Bohyňa odišla z tohto sveta do ríše automobilových legiend.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
