na rok 2006. Tak ako vždy, koalícia teraz vypraví svoje vrcholné dielo do parlamentu, kde v mierne pozmenenej verzii zrejme aj prejde. Alebo výnimočne aj nie - keďže pomery sú predsa len zvláštne.
Príbeh, ktorý my hlúpi poplatníci vždy s napätím sledujeme, sa opakuje rok čo rok. Rokovacie kolá, ktoré absolvovali koaliční lídri boli štyri - minulý rok päť, predtým tri - a po každom sa účastníci tvárili tajomne a nekompromisne. Až sa napokon v stredu, na najmimoriadnejšej koaličnej rade, dohodli. Presne podľa vzoru, ktorý poznáme naspamäť; kúzelník Mikloš v poslednej sekunde vytiahol spod zeme 6 miliárd, o ktorých doteraz vôbec, ale vôbec netušil. Týmto kúskom sa pôvodných 5 miliárd, vyčlenených na "priority", zvýšilo na 11. Z druhej strany spustili čosi z "neprekročiteľných" požiadaviek KDH a SMK, takže kdesi na polceste sa stretli. Aký majú vzťah k peniazom občanov, pekne a úprimne ilustroval Vladimír Palko: "Latku som si nastavil máličko vyššie, aby som potom mohol podliezť". Rozumiete - keby Mikloš nevydržal s nervami, Palko rozhádže ešte viac. Teraz mu stačí aj o 100 Sk nižší "hodnostný príplatok" pre policajtov. Ten vyšší bola iba - "latka".
Spôsob, ktorým Mikloš dodatočné príjmy vyčaroval, sa dá označiť jednoducho - účtovný trik. Napríklad zrušenie odvodového bonusu, ktorým sa zníži deficit Sociálnej poisťovne, sa prenáša do zvýšenia daňového bonusu. Klasická finta na hlúpych je zvýšenie daňových príjmov. Prvý odhad v návrhu rozpočtu urobí Mikloš vždy nižší, a potom pod tlakom akože príde na to, že ekonomika sa vyvíja lepšie a daňové výnosy budú vyššie... Každý rok ten istý oblbovák na ľudí - podobne ako dividendy zo Slovak Telekomu... Snahe rozhadzovať napokon neodolali ani výdavky na štátny dlh. Znížili sa, aby bolo čo prejesť a prepiť najmä v rezortoch vnútra, spravodlivosti, školstva a na zločinných poľnohospodárskych dotáciách. Treba vedieť, že štátny dlh splatiť raz treba. A čím neskoršie sa tak stane, tým vyššie výdavky na úrok. Prečo by ale toto politikov trápilo, keď môžu byť geroji za cudzie tu a hneď?
Nikto nehovorí, že súdy, polícia a školy nepotrebujú viac peňazí. Tie sa však lejú do rezortných pažerákov nezmyselne a bez rozumného účelu, len aby sa ich hlavy mohli predvádzať ako dobrí ochrancovia záujmov zamestnancov a organizácií, ktoré sú napojené na rozpočty. Tieto prostriedky nie sú kryté reformami ani zárukami, že inštitúcie budú fungovať efektívnejšie a pre občana komfortnejšie. Ich účelom je iba to, aby sa na účet všetkých isté vybrané skupiny mali lepšie.
Pozrime sa na vnútro; Palko topí stámilióny v zákazkách priamo vybraným firmám, pričom z verejného obstarávania, ktoré vymysleli preto, aby šetrilo zdroje, si robí verejnú srandu... Včera Ústavný súd zastavil nezmyselný zákon o preukazovaní majetku; Palko ale pýta peniaze na platy 45 ľudí, ktorí majú posilniť finančnú políciu len v súvislosti s týmto zákonom... Sedem celé štyri miliardy Sk na "dorovnanie" poľnohospodárom, ktoré vylobovala SMK, je vrchol pohŕdania verejnými zdrojmi a ľuďmi, ktorí ich tvoria. Nikto nezarobil na vstupe do EÚ viac ako títo klienti SMK. Bugárovi to nestačí - zase inkasovali o 500 mil. viac ako pred rokom. Martin Fronc, ktorý sa musí hojiť za maturity, roztočil platovú špirálu v školstve. Nárast učiteľských platov na priemer v národnom hospodárstve sa dá pekne zaplatiť z rozpočtu, ktorý počíta s absolútnym rekordom rastu HDP vo výške 5,7 percenta. Ale pozor: Zakladá sa nárast nie jednorázový na rok 2006, ale trvalý, na ktorý si budú učitelia uplatňovať nárok aj v čase, keď bude rast ekonomiky podstatne nižší ako rekordy, ktoré sa lámu dnes. Alebo - stagnácia. Ako v "starej únii". Alebo - horribile dictu! - recesia. Čo potom? Brať to, čo už raz rozdali, nedokáže nijaká vláda. Zvýši sa opäť dlh...
Situácia je paradoxná. Návrh slovenského rozpočtu 2006 je v porovnaní s inými predvolebnými skutočne relatívne striedmy. A ak Mikloš vyzýva, že "ukážte v Európe krajinu, kde k takému zníženiu (deficitu pred voľbami, P.S.) dochádza", má reálnu šancu, že nikto neukáže žiadnu. Lenže v tom je malý bluf; rekordný rast HDP vytvára pohodlný vankúš pre mierne zníženie deficitu pri súčasne rapídnom náraste výdavkov. V tom nie je nič reformného, keďže toto je neopakovateľná príležitosť na tlmenie výdavkov. Vláda ale pestuje a vytvára ďalšie nároky, pričom vie, že pri raste napr. iba polovičnom, ktorý raz príde, zakladá nové zadĺženie a sociálne konflikty. Celá diskusia o prioritách aj s tzv. "bolestivými kompromismi" je pritom bublina a podvod, keďže suma, o ktorú sa tri týždne hádali, predstavuje asi stotinu celkových výdavkov verejnej správy. Deväťdesiat deväť percent bolo zacementovaných dávno vopred.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
