galaxie, ktoré postupne narástli do svojej súčasnej veľkosti. Americkí astronómovia však objavili na okraji pozorovateľného vesmíru galaxiu, osemkrát väčšiu ako Mliečna dráha, ktorá by sa tam vôbec nemala byť. Zo záberov Hubblovho a Spitzerovho vesmírneho teleskopu vyplýva, že v galaxii HUDF
"HUDF-J2 sa musela zväčšovať obrovskou rýchlosťou. Po veľkom tresku mala na to zopár stoviek miliónov rokov," neskrýval svoje prekvapenie Bahram Mobasher zo Space Telescope Science Institute v Baltimore. Ďalším prekvapením je, že jedného dňa prestali v galaxii vznikať nové hviezdy. Ani pre tento fenomén nemajú astronómovia prijateľné vysvetlenie.
Vedci vypátrali obrovskú galaxiu medzi asi 10.000 hviezdnymi systémami v Hubble Ultra Deep Field (HUDF). Nazýva sa tak malý výsek oblohy, ktorú Hubblov teleskop odfotografoval po rekordnej expozičnej dobe viac ako 270 hodín. To umožnilo zachytiť aj najvzdialenejšie, slabo svietiace galaxie. Svetlo z galaxie HUDF-J2 potrebovalo 12,8 miliardy rokov, kým dorazilo k Zemi. Keďže vesmír má podľa súčasných poznatkov asi 13,6 miliardy rokov, na púť sa vydalo len 800 miliónov rokov po veľkom tresku. Povedané inými slovami: vedci uvideli galaxiu tak, ako vyzerala vo vesmíre, starom iba 800 miliónov rokov. Astronómovia si doposiaľ mysleli, že v takomto vesmíre existovali iba menšie galaxie, ktoré sa zväčšovali kolíziami a splývaním s inými systémami.
Autor: Baltimore (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.