označil za "nekompetentné, účelové, nepravdivé a škodiace záujmom SR". Keďže prívlastkov je priveľa, vzniká podozrenie, akoby trafená stíhačka zagágala... Kauza nie je srandovná, lietajú v nej - doslova - miliardy. Nadzvukovou rýchlosťou.
Liška reagoval na bývalého štátneho tajomníka rezortu obrany Jozefa Pivarčiho a jeho poradcu Petra Šveca, teda ľudí, ktorí stáli pri tvorbe koncepcie vzdušných síl za ministrov Kanisa a Stanka. Tí sa nechali počuť, že "prestavba" ruských MIG-ov, ktorá beží v slovenskej armáde už druhý rok, je vyhadzovanie miliárd do luftu, keďže týmto pamätníkom studenej vojny "chýba vybavenie, na ktorom pilot na obrazovke radaru zaručene rozozná spojenca od nepriateľa, v prípade konflitku je teda riziko, že budú zostreľovať vlastných, pričom rovnaké riziko by hrozilo aj im, keďže ani ich spojenecké radary nerozoznajú". Argument Lišku a náčelníka vzdušných síl Jozefa Dunaja proti Pivarčimu a Švecovi je, že práve terajšia modernizácia "uschopní" MIG-y pri rozoznávaní nepriateľa a že práve toto riešenie je najlacnejšie, keďže vyjde "len" na 2,3 miliardy Sk. A - čo je veľmi podstatné - MIG-y sa majú používať iba do roku 2014, pričom do roku 2009 sa rozhodne o ďalšej koncepcii ochrany vzdušného priestoru.
Fajn. Je zrejmé, že ako laici sa k nákladom, rozoznávacím systémom a avianike vyjadrovať nemôžeme. Meritórne. Vieme však, že keď koncom roka 2004 schválilo kolégium ministra zloženie vzdušných síl, na modernizáciu MIG-ov kalkulovali so sumou 143 miliónov dolárov. To je - aj pri biednom kurze USD - skoro 4,5 miliardy Sk. Liška včera hovoril - viď vyššie - že 2,3. Takže máme prvú objednávku v histórii slovenského verejného sektora a armádnych zákaziek zvlášť, ktorá sa v čase nepredražila, ale - zlacnela. Zaujímavé. Alternatívou je, že Liška táral do vetra... Peter Švec zároveň včera uviedol, že náklady na dennú prevádzku a letovú hodinu MIG-ov, ktoré udáva ministerstvo obrany, sú niekoľkonásobne podhodnotené.
Podstata kauzy však neleží v spore o čísla. Treba vedieť, že prezbrojovanie armád bývalej Varšavskej zmluvy, pred i po vstupe do NATO, a zvlášť letectva, je najlukratívnejší biznis zo všetkých biznisov, kde politici rozhodujú o výdavkoch kalibru viacročných rozpočtových deficitov. Keďže tieto rozhodnutia majú zároveň aj silný bezpečnostný rozmer, všetky musia byť pod dôkladnou verejnou kontrolou. Tejto elementárnej požiadavke však vôbec nezodpovedá spôsob, akým sme na Slovensku dospeli k modernizácii MIG-ov. Dilema, ako naložiť so stíhacím letectvom, tu existovala roky pred Liškom. Riešili ju kolégiá Jozefa Stanka i Ivana Šimka, pozvaná bola i komisia expertov NATO. Šimko mal koncepcie na stole, ale než by rozhodol, vyzval na "širokú verejnú diskusiu, keďže ide o investovanie nesmiernych prostriedkov". Jozef Stank všetky nahovárania odmietol, vrátane Pivarčiho, ktorý loboval za nákup podzvukových strojov.
Až prišiel (za známych okolností - kopačky pre Šimka) Liška. A prvé v úrade, čo urobil, bolo, že menoval komisiu, ktorá dostala zadanie vyriešiť koncepciu vzdušných síl - do 2 týždňov!!! Rozhodli ako rozhodli - viď vyššie. A keďže prostriedky na modernizáciu MIG-ov sa mali uvoľňovať - aj uvoľňujú - z ruských deblokácií, vzklíčilo úplne dôvodné podozrenie, že sa vraciame do čias Tuchyňov a Sitekov, keď o prezbrojovaní armády nerozhodovali zahraničnopolitické priority štátu, ale lobisti z Leteckých opravovní Trenčín, DMD Group a pod., a tiež politické a finančné podsvetie, motajúce sa okolo ruských deblokácií. Liška do funkcie presadol z kresla primátora Trenčína, bol v problematike nezorientovaný a do mesiaca sa odvážil k rozhodnutiu, ktoré iní experti významne spochybňujú. Čo si o tom myslieť?
Úplne kľúčová námietka proti MIG-om pritom nie je ich "slepota", ale - životnosť. V roku 2014 totiž tak či inak končia a potom sú dve možnosti: Nakúpiť Grippeny (ako Poliaci a Maďari) či prenajať (ako Česi), alebo zveriť ochranu slovenského vzdušného priestoru lepšie vyzbrojeným susedom, prípadne NATO (ako napr. Litva a Lotyšsko). To sa však dalo urobiť okamžite - bez modernizácie MIG-ov!! Isteže nemáme na Grippeny či F-18. Hahaha - presne tak, ako nebudeme mať o dva či štyri roky, keď budú politici stáť pred ďalším rozhodnutím. Modernizácia MIG-ov je teda len nákladné odsunutie problému. Položiť otázku, že v koho to bolo záujme, je úplne legitímne. Liška rozhodol najlacnejšie len z hľadiska chvíle. Dlhodobo a strategicky sú presluhujúce MIG-y ekonomicky, politicky i bezpečnostne nezmyselné. (Reči o tom, že ceny stíhačiek pôjdu dole, sú absurdné.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
