vlády, podľa ktorej bude stáť na čele kabinetu Angela Merkelová.
Predstavitelia kresťanských demokratov (CDU) zase súhlasili s tým, že kľúčové ministerské posty obsadí SPD. Stalo sa tak na zasadnutiach vedenia strán, ktorým predchádzalo zverejnenie výsledkov rozhovorov medzi zástupcami sociálnych demokratov - doterajším kancelárom Gerhardom Schröderom a predsedom strany Franzom Münterferingom - s lídrami kresťanských demokratov - Angelou Merkelovou a Edmundom Stoiberom. Za to, že sa Schröder vzdal nároku na post kancelára, musí však CDU zaplatiť vysokú cenu. Dovedna bude totiž patriť SPD v novom kabinete osem kresiel, zatiaľ čo stúpenci Merkelovej obsadia šesť ministerských postov. Sociálni demokrati si pritom zabezpečili kontrolu takmer nad všetkými kľúčovými ministerstvami. Doterajší minister hospodárstva Wolfgang Clement už avizoval, že na jeho poste ho nahradí líder kresťanskosociálnych demokratov Edmund Stoiber. Merkelovú musí vo funkcii potvrdiť dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag).
Parlament sa musí zísť do 18. októbra, avšak nie je povinný ihneď hlasovať o novej šéfke vlády, ak budú ešte stále prebiehať koaličné rokovania. Merkelová ma za sebou 226 poslancov v 614-člennom parlamente, zatiaľ čo SPD má 222. Koalícia potrebuje 308 hlasov. Mnohí sociálni demokrati už naznačili, že bude pre nich ťažké podporiť Merkelovú bez toho, aby za to ich strana získala mimoriadne výhodné podmienky.
Evanjelička na čele strany s hlbokými katolíckymi koreňmi
Budúca nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová sa narodila 17. júla 1954 v
Hamburgu. Predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie (CDU) je od roku 2000. Keďže jej otec, evanjelický kňaz, dostal v roku 1954 farnosť na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Merkelová vyrastala v tejto komunistickej krajine približne 80 kilometrov severne od Berlína v mestečku Templin. V rokoch 1973-78 študovala fyziku na univerzite v Lipsku.
Po páde Berlínskeho múra v roku 1989 a po prvých demokratických voľbách v NDR sa stala zástupkyňou hovorcu novej vlády Lothara de Maiziereho. Po prvých voľbách po zjednotení Nemecka v decembri 1990 sa stala ministerkou pre
ženy a mládež v kabinete Helmuta Kohla. V roku 1994 zastávala post ministerky pre životné prostredie a jadrovú bezpečnosť. Keď v parlamentných voľbách v roku 1998 utrpela Kohlova vláda porážku, Merkelovú vymenovali za generálnu tajomníčku CDU. Ešte viac do popredia sa dostala po škandále v súvislosti s financovaním CDU, ktorý kompromitoval mnohé vedúce osobnosti konzervatívcov, najmä Kohla a vtedajšieho predsedu strany Wolfganga Schäubleho. Výsledkom
bolo, že nahradila Schäubleho a stala sa prvou ženou na čele CDU.
Jej zvolenie za predsedníčku v apríli 2000 bolo prekvapením, keďže ide o evanjeličku na čele strany s hlbokými katolíckymi koreňmi. Potom, čo sa Merkelová stala líderkou CDU, si získala popularitu medzi obyvateľmi Nemecka, ktorí žiadali, aby sa stala vyzývateľkou kancelára Gerharda Schrödera v parlamentných voľbách v roku 2002. Bola však neobľúbená vo svojej vlastnej strane, hlavne v sesterskej Kresťanskosociálnej únii (CSU), a o kancelárske
kreslo nakoniec bojoval líder CSU Edmund Stoiber, ktorého však Schröder tesne porazil.
Merkelová podporuje zásadné reformy nemeckej ekonomiky a sociálneho systému a obhajuje zmeny v zákonníku práce. Je presvedčená o potrebe silného transatlantického partnerstva a nemecko-amerického priateľstva. V roku 2003 napriek odporu verejnosti podporovala inváziu Spojených štátov v Iraku,
ktorú označila za nevyhnutnú. Merkelová je prvou ženou, ktorá sa ujíma funkcie nemeckého kancelára. (SITA)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
