výrobkov, ktoré sa oneskorovali miestnymi záplavami, ktoré našťastie nespôsobili väčšie škody. Bardejovské kúpele neotvorili sezónu, prameň Alžbeta nebol v prevádzke a pre zlú cestu odmietli bardejovskí poštári voziť do kúpeľov zásielky, na Podkarpatskej Rusi sa nedarilo polícii vypátrať a chytiť lúpežníka Šohaja. O týchto aj iných udalostiach sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Budovanie samospráv

V Bratislave boli dve dôležité rokovania, ktoré navzájom súviseli. Zišli sa tam zástupcovia všetkých politických strán väčších slovenských miest pod vedením Vavra Šrobára, aby sa dohodli, že municipálne mestá Bratislava a Košice majú byť pretvorené na mestá s magistrátnym zriadením, Štiavnica-Belá, Komárno a veľké obce a ďalšie veľké obce na mestá. Účastníci druhého rokovania - mešťanostovia slovenských miest, ktorí vytvorili Zväz miest na Slovensku, a v Bratislave bola jeho prvá konferencia - skoncipovali memorandum, ktoré odovzdali ministrovi pre správu Slovenska dr. Mišurovi. Navrhovali v ňom, aby mestá nad 10 tisíc obyvateľov boli zlúčené s okolitými obcami do mestských okresov na čele s mešťanostom, vymenovaným vládou, aby úradníci boli volení a po 6 rokoch doživotne potvrdení vo funkcii županom. Košice zastupoval mešťanosta Mutňanský, ktorý zároveň intervenoval, aby Košiciam povolili odpredaj vína z mestských viníc, ktoré boli zatiaľ v Maďarsku. Hlavní trafikanti zase intervenovali, aby pre Košice bol zvýšený prídel fajčiva a to na desať dní po 100 cigariet alebo 25 cigár. Kto nedostal svoj prídel v máji, mohol si ho vybrať v júni a to už v zvýšenom množstve

Neotvorili sezónu

Bývalo zvykom, že kúpeľná sezóna sa začínala 15. mája vo všetkých slovenských kúpeľoch. Lenže termín prešiel a Bardejovské Kúpele zívali prázdnotou, navyše boli zanedbané. Príčina bola v tom, že mesto Bardejov dalo do prenájmu kúpele bratislavskej spoločnosti Neubauer, ktorá nepokračovala v zaužívaných solídnych pravidlách. Nastal ich úpadok, na čo sa sťažovali aj bývalí stáli hostia ako americko-slovenský bankár Michal Bosák aj minister Hodža priamo županovi. Do 15. mája malo mesto Bardejov dať v kúpeľoch opraviť cesty a chodníky. Cesta do kúpeľov na úseku 5 kilometrov bola v takom stave, že správa pošty v Bardejove tam odmietla dovážať poštu autom. Pešo to bolo vyše hodiny cesty a hrozilo, že hostia si budú musieť najímať niekoho v meste na nosenie pošty. Najlepší prameň Alžbeta nebol od r. 1915 opravený a nebol preto v prevádzke. Mesto ako majiteľ domov ich nevyčistilo, dokonca na kúpeľnej dvorane nechalo zhniť strechu a pomaly celok chátral a špatil promenádu. Na stráženie lesa bolo určených 20 hájnikov. Podľa toho, čo rozprávali gazdovia, z lesov si mohli odniesť čo a koľko chceli, veď drevo tam hnilo 3 roky a mesto ho nechalo napospas počasiu. Pritom nariekalo, že nemá peniaze, hoci Bardejov patril v tom čase k najbohatším slovenským mestám. Aby sa veci dali do poriadku, 4. júna vymenoval šarišský župan komisára pre kúpele dr. Sobina.

Z Viedne priviezli zlato

Koncom mája bolo daždivé počasie, rozvodňovali sa niektoré rieky, ale nespôsobili na Slovensku väčšie škody. Horšie to bolo v Čechách, kde povodeň 4. júna úplne zaplavila podhorské obce Široký Brod a Hradište a odniesla spojovací most. Z Viedne do Prahy priviezli za 15 miliónov mierových korún zlato ako podiel ČSR z likvidácie Rakúsko-Uhorska. V ten istý deň prišlo do Prahy z Ameriky 436 hostí na Robotnícku Olympiádu. Na podkarpatskej Rusi mali stály problém - šarapatenie lúpežníka Šohaja. Vláda vydala vyhlášku s výzvou, ktorou vypísala trojtisícovú odmenu tomu, kto pomôže vypátrať policajným orgánom lupiča Šohaja, o ktorého kúskoch kolovali najrôznejšie povesti. (Nikola Šohaj lúpežník sa stal témou pre dielo Ivana Olbrachta). Všade boli na jeho dolapenie opatrenia, no bezvýsledné.

Z východoslovenského vidieka mohli odchádzať do Ameriky. Cesta bola drahá, ľudia sa poriadne zadĺžili a kým nemali možnosť pomocou príbuzných získať lepšie platenú prácu, radšej zostali doma. Cesta loďou z Rotterdamu do New Yorku 2. triedou stála 400 holandských zlatých (asi 10 500 Kč), 3. triedou 300 zlatých, k tomu daň z hlavy pre neameričanov 26 holandských zlatých, t. j. asi 686 Kč. Z Janova do Ameriky stál lodný lístok aj s cestovným železnicou asi 15 tisíc. To boli nové ceny od júna.

Kultúra zaostávala

Práve vtedy mladí maliari Alexy, Foltýn, Malý a sochár Kodet odoslali loďou 70 obrazov a sôch na výstavy v New Yorku, Chicagu a Pittsburgu po veľmi úspešnej výstave v Bratislave a Prahe V Prešove sa skončila výstava tamojšieho maliara Mikuláša Jordána a Ernesta Rákošiho vo veľkej dvorane hotela Čierny orol.

V Košiciach vyšla kniha poviedok Boleslava Bratislavského nákladom kníhkupectva Štangler pod názvom Slovenské rapsódie a v tlači boli ďalšie tri knižky jeho poviedok a žánrových obrázkov. Činohra SND v Bratislave mala tri pohostinské vystúpenia v Prešove, tri v Spišskej Novej Vsi a po dvoch v Levoči, Lipt. Sv.Mikuláši a v Ružomberku dokonca štyri, V Košiciach mal súbor SND vystúpenia až do konca augusta, v čase bratislavských divadelných prázdnin.

Herectvachtivé Turkyne porušovali prísne mohamedánske zvyky a odchádzali do Európy ako herečky a tanečnice. Carihradský časopis Alemda sa prostredníctvom svojich kolegov - denníkov v Európe, obrátil na verejnosť a majiteľov kabaretov a divadelných spoločností, aby im nedovolili vystupovať. Sám najvyšší islamský hodnostár - Šejk al islam túto ich činnosť odsúdil ako vedomé porušenie posvätných zákonov. Kde vystupovali, o tom sme sa nedozvedeli, prečítali sme si iba oznam o zákone. V Turecku ich stíhala polícia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.