kultúry, ktorý možno nazvať mestským a baníckym. Banícke prvky prenikli aj do všeobecných kultúrnych prejavov, do odevu, stravy, bývania, ale najviac sa odrazili v oblasti spoločenského života ako aj v cirkevných slávnostiach, sviatkoch a obradoch. Najokázalejšou slávnosťou v priebehu cirkevného roka bola banícka ofera, ktorá mala slávnostný a oficiálny ráz.
V Mníšku nad Hnilcom, mestečku s vyše 750 ročnou tradíciou, má banícka ofera stáročnú tradicii a koná sa každoročne v dvoch miestnych kostoloch, v inom čase. U evanjelikov sú slávnostné služby Božie na svätú Tereziu v nedeľu po 15. októbri a nesú sa i v znamení pamiatky posvätenia miestneho chrámu. Katolíci oslavujú banícku oferu v svojom kostole svätého Kríža v nedeľu na svätú Katarínu.
V posledných rokoch sa pri slávnosti, vďaka iniciatíve Banského spolku, objavujú opäť starobylé obradné prvky. Prejavujú sa sprievodom, na čele ktorého ide jedenásť baníkov oblečených do slávnostných baníckych uniforiem. Kráčajú pomaly od Lutherovho domu kostolnou cestičkou "Kiachngang" smerom ku starému klasicistickému kostolu z roku 1785. Prvý baník, nosič zástavy, má na hlave čákov s bielym chocholom. Drží v rukách drevenú tyč starej zástavy Banského svojpomocného spolku, ktorú zhotovila Jolana Zavatzká v roku 1934. Muž za ním nesie hrdo šabľu, ďalší baníci nesmierne vzácne banícke insígnie a posledný dôstojne zviera v ruke rudu zabalenú v bielom obrúsku. Za hlaholu zvonov vstupujú prítomní, ku ktorým sa pridal farár i veriaci, do chrámu. Vchádzajú hlavným vchodom, za sprievodu hudby. Spevom sa pripájajú k slovám prastarej piesne "Keď dvaja baníci fárajú do bane, musí pri nich Hutman byť." Obradné správanie v úvode vrcholí odovzdávaním sviečok. Baníci sa rozdelia do dvoch skupín, jedni držia symbolické banícke predmety (zástavu, insígnie, sviečky a rudu) stojac pred oltárom, ostatní si sadajú do predných lavíc. Počas bohoslužieb držia čestnú stráž pred oltárom s obrazom Krista modliaceho sa v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore. Po skončení slávnosti vytvárajú špalier pre vychádzajúcich ľudí.
V kvetnatých opisoch starých kronikárov o baníckej ofere "Peagope čítame, že baníkov oblečených vo vyzdobených čiernych uniformách a kožených zásterách viedol "brudervater". Najprv si vyzdvihli na radnici obecných radcov a mešťanostov. V chráme na popredné miesta usadili radných, hostí a richtára a baníci stáli v polkruhu pred oltárom. Na slávnosť prišli aj školské deti s učiteľom. Všetci si na túto príležitosť kupovali v Lutherovom dome sviece, ktoré nosili pri ofere okolo oltára a odovzdali ich kostolníkovi. V časoch, kedy sa ešte v baniach kutalo, niesli baníci ako oferu rudu - "Stufen". Mnohí pamätníci si spomínali na to, aký to bol úchvatný pohľad na rudu nakopenú pred oltárom v tvare kopca. Osvetľovali ju svetielka mnohých horiacich sviečok a tým získala tisícnásobné jagavé odlesky. Táto ruda sa potom mohla predať a výťažok z nej patril kostolu.
Tento sviatok, pevne zakotvený v miestnej tradícii, patril aj k najviac navštevovaným slávnostiam. Takmer nikto z mestečka a blízkeho okolia si nenechal ujsť príležitosť zúčastniť sa týchto osláv. Do katolíckeho kostola prišli aj evanjelici a opačne. Skutočný význam sviatku bol predovšetkým v poďakovaní Najvyššiemu za všetky bohaté dary a najviac za tie, ktoré sú hlboko vo vnútri zeme a iba v pote tváre, s veľkou námahou sa dostanú na denné svetlo. S vďakou sa spájala aj prosba, aby Boh nechal aj v budúcnosti " rásť rudu". To bola najväčšia a najvrúcnejšia prosba ľudí, ktorých živili bane, hámre a malá železiareň. Toto vyjadroval i pekný pozdrav baníkov, ktorý predniesli pri návšteve domov počas vianočných sviatkov. Zdravili sa slovami : " Nech sa zelenie jedlička, nech rastie ruda, nech nám všetkým Boh daruje radostné srdce. Gluck auf!" Skutočne zdravie a radostné srdce baníci veľmi potrebovali, keď mali vydržať namáhavú prácu pod zemou.
Banícku oferu, v evanjelickom chráme Božom v minulosti vhodne dopĺňal cirkevný zbor pozaunistov. Túto cirkevnú hudbu založil v roku 1931 evanjelický farár Danielis a bola jedinou svojho druhu na Spiši. Hrala počas bohoslužieb aj po nich a vyprevádzala veriacich na cestu domov slávnostnými chorálmi .
V súčasnej dobe je návrat k tejto tradícii výrazom hrdosti na príslušnosť k baníckemu stavu, čo je v dobe úplného útlmu dolovania obzvlášť obdivuhodné.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
