Bohatstvo šancí zrodilo gólovú chudobu

baráže o účasť na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy. Tretie miesto v 3. skupine je síce nevďačné, ale plakať už nepomôže. Skôr analyzovať, kde sme urobili chyby, ktoré nás stáli postup. "Mali sme na to, aby sme sa dostali ďalej. To hovoril kapitán nášho tímu Milan Ivana a ja s ním súhlasím. Tvorili sme dobrú partiu, zomknutú a ctižiadostivú, ale škoda, že nám nevyšli niektoré zápasy," poznamenal Igor Žofčák (na snímke vľavo), autor jediného gólu v stredajšom stretnutí. Keďže naši prehrali v predošlom vzájomnom zápase v Rusku 0:4, vedeli, že ak chcú živiť nádej, musia v odvete poraziť tohto rivala najmenej 5:0. Mnohí sa tomu v duchu smiali, ale odchovanec Michaloviec to vôbec nepovažoval za nereálne. ""Už do prestávky sme si vypracovali toľko príležitostí, že sme mohli viesť rozdielom triedy, ale nepadalo nám to tam. Vôbec celý priebeh kvalifikácie sa niesol v tom duchu, že sme sa v koncovke potkýnali a netriafali do siete."

Pre zápasom s Lotyšskom to mali slovenskí mladíci dobre rozbehnuté, no práve tam stroskotali ich nádeje. Vypracovali si habadej príležitostí, ale tiež ich streľba neposlúchala. "Keby sme tam dali aspoň jeden gól, bolo by to iné a dnes sme mohli byť usmievaví," pripomenul ofenzívny stredopoliar, ktorý absolvoval všetky merania síl a strelecky sa presadil i v zápase s Estóncami. Aj jeho mrzí, že táto fáza futbalovej kariéry takto dopadla, no prešustrované body sa v konečnom rátaní negatívne odrazili. Aj niektoré iné duely sa neskončili očakávaným výsledkom. "Doma s Portugalskom sme napríklad dostali gól tiež pár minút pre koncom. Keby bola remíza, boli sme pred Rusmi." Viacerí pripomínali, že byť tretím iba horším skóre nie je vôbec zlá vizitka, no je to iba chabá útecha. Pred zápasom v Lotyšsku sa udialo niekoľko skutočností, ktoré ovplyvnili pohodu (Škrtela a Hološka si zobral tréner áčka Dušan Galis, Halenár sa na poslednú chvíľu ospravedlnil a nenastúpil). Nie div, že kormidelník dvadsaťjednotky Jozef Bubenko bol dosť rozladený a prípravu označil za chaotickú, no pripomenul i známy fakt, že borci, čo prešli kategóriami do 19 a 20 rokov, akoby na sebe prestali pracovať a viacerí sa nečinili ani v kluboch. Výkonnostne ustrnuli. Dnes už bývalý kouč SR 21 bude viesť grécky Panionios, ale iste sa myšlienkami bude ku kvalde dlho vracať, rovnako tak ako jeho zverenci. "To, že sa tréner Bubenko rozhodol pre zahraničný klub, komentovať nebudem. Zrejme chce mať tím, ktorý bude môcť každý deň formovať," riekol Igor, ktorý sa napriek zmenám v kádri rýchle adaptoval na každého spoluhráča. "Na akcie prichádzali kvalitní hráči, s každým som si rozumel." Východniarovi pomáhalo v národiaku to, že Ružomberok, vo farbách ktorého pôsobí, je rozbehnutý. "Psychicky som prichádzal na zrazy uvoľnený, dobre naladený. Vždy je lepšie, ak sa hráč v klube presadí, trebárs vo finálnej fáze, potom to môže zúročiť i v reprezentácii. Nemal som problém ani s nahusteným programom. V rytme utorok-sobota mi zvládanie zápasov vyhovovalo." riekol borec, ktorý sa do tohto kolektívu dostal z dvadsiatky a predtým reprezentoval aj v devätnástke. Toto bol jeho doterajší vrchol, ale verí, že ešte ďalšie výšiny ho čakajú: Rád by sa dostal aj do pozornosti trénera áčka. "Marek Sapara, môj spoluhráč z Ružomberka, dôveru už dostal. Verím, že ak sa mi bude herne dariť, vyjde to niekedy i mne," zakončil svoju úvahu Igor Žofčák.

Imponujú mu Španieli

Talentovaný hráč, ktorý prišiel zo Zemplína na Liptov pred dva a pol rokom, má zmluvu platnú ešte na rovnako dlhé obdobie. Sám ale nevie odhadnúť, či zotrvá v tomto pôsobisku do vypršania kontraktu. Určite aj jeho láka presadiť sa nielen v Corgoň lige, ale hlavne v nejakej kvalitnej zahraničnej súťaži. "Momentálne nie je aktuálna žiadna ponuka, ale keby sa nejaká zjavila, nebol by som proti. A ktorá liga mi imponuje? Azda španielska či talianska. Skôr sa mi páči technický futbal, nie bojovný ako napríklad na ostrovoch," naznačil Žofčák.