(Korzár, 6. 10.), že Zsolt Simon sa nechával dotovať tiež, a to dokonca z vlastného rezortu, vyzýva Robert Fico premiéra, aby okamžite navrhol odvolanie ministra za SMK. Ide vraj o "učebnicový príklad klientelizmu, plne porovnateľný s prípadmi Ľudovíta Kaníka a Pavla Ruska". Hoci o návrhu na odvolanie predsedníctvo Smeru ešte nerokovalo, Mikuláša Dzurindu a Bélu Bugára čaká náročná úloha: Vymyslieť, čím sa líši dotácia pre Simona od dotácie pre Kaníka.
Aj keby opozícia k odvolávaniu neskôr pristúpila, v parlamente skutočne nehrozí, že by Krajči, Kolesár a Džupa nepodržali svojho ministra. Nič sa teda nedeje, ale: Z toho, čo premiér a predseda SMK narozprávali, sa dosť dobre vykľučkovať ani nedá tak, aby Simon zostal vo funkcii a zároveň sa obaja lídri neblamovali tým, že opäť vyťahujú dvojitý meter.
Dzurinda pre týždenník Trend povedal, že "nemôže minister od vlády, ktorej je členom, žiadať príspevok". Zrozumiteľné a jasné (hoci toľká zásadovosť u tohto premiéra nesmierne prekvapuje...). A Bugár sa dokonca pokúsil rozdiel medzi Simonom a Kaníkom zadefinovať - spočíva vraj "v spôsobe aktu vykonávania dotácií". Tu je vysvetlenie predsedu SMK: Kým v prípade Kaníka bola "možnosť (...) prikloniť sa na jednu alebo druhú stranu, u Simona takáto možnosť nebola, bola to nárokovateľná čiastka". Veľmi pekne, ale - vedľa.
Bohužiaľ, interpretácii šéfa SMK protirečí sám - Simon. Dnes síce tvrdí, že "od nástupu dbal, aby každý, kto pýta a splní podmienky, dostal, a nie, že bude rozhodovať nejaká komisia". Lenže v marci 2004 svoje angažmán v dotovaní vlastnej firmy popieral práve rozhodovaním výberovej komisie, pričom "kedy komisia a v akom zložení bude čo posudzovať, on nevie zistiť". A ešte vysvetľoval, že komisia má 24 členov, z ktorých len 7 nominuje on... Takže ako? Bola to nárokovateľná dotácia či selektívna? Bola komisia či nebola? A napokon, pán Bugár: Je v procese udeľovania, teda v tom, či dotácia je nárokovateľná alebo výberová, naozaj zásadný rozdiel?
Navyše, o štyri mesiace neskôr, keď sa Simona na dotácie pre Agrotrade novinári opäť pýtali, bránil sa len tým, že už nie je spoločníkom firmy, ktorú sa mu podarilo šťastne predať. Dovtedy vraj nikto neponúkol dôstojnú sumu a len preto, že je členom vlády, sa predsa nenechá ožobračovať. Implicitne si teda uvedomoval, že nie všetko je kóšer.
Obhajoba ministra za SMK je veru ťažký oriešok. Nech skúsia Abelovského - za päť percent z dotácie možno dačo vymyslí. Ale vážne: Ako najlepšia sa rysuje výhovorka, že firma Agrotrade Padarovce bola subvencovaná už aj za ministra Koncoša... (Nie náhodou súčasný minister svojho predchodcu vždy bránil, keď prišla reč na dotácie pre Koncošovu farmu.) Keby teda prestala byť, pričom ju Simon nedokázal hneď predať, mohla aj skrachovať. My síce správne tušíme, že je to nezmysel, debata by sa ale posunula o kus inde. Ďalší argument by mohol naväzovať, že Simon sa svojho podnikania preukázateľne usiloval zbaviť, len nenachádzal dobrého kupca. Životaschopne napokon vyzerá aj myšlienka, že "príspevok od vlády" je na Slovensku nemorálny až po Kaníkovi a retroaktívne sa priestupok tohto typu nepočíta, keďže až Grandhotel v Štiavnici (na jeho rekonštrukciu pýtal Kaník 22 miliónov) nás osvietil, že čo sa sluší a čo nie. Napokon, toto ďaleko od pravdy ani nebude. O Koncošovi sa štyri roky vedelo po celý čas, čo bol minister. Nikoho, ani novinárov vtedy nenapadlo označiť ho za kandidáta na demisiu.
Najbližšie pravde vôbec je, že desaťkrát nemorálnejšie ako Kaník so Simonom dokopy je "akt vykonávania dotácií" ako taký. Keby sa politici podobných aktov zdržali, ušetrili by sme veľa peňazí a polovicu škandálov. A v Smere ešte i výdavky na monitory tlače. Čo sa našej najopozičnejšej strany týka, s Ruskom táto kauza naozaj nemá nič spoločné. Taká hlúposť sa mohla zrodiť skutočne iba vo Ficovej hlave. Z vyjadrení Smeru vidieť, že nemajú elementárne jasno v charaktere priestupkov, ktoré môžu páchať politici. Hlavne, že vedia chrliť oheň a síru. Väčší problém je, že Simonova kauza sa ani na Kaníkovu veľmi nepodobá. Je s ňou totiž - temer totožná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
