preukazovaní prevodu majetku stále platí, lebo ho nezrušil Ústavný súd, funkcionárov MFK Košice v súboji so Slovanom opäť nevyslyšal rozhodca a nenariadil v závere zápasu jedenástku pre domácich a premiér Dzurinda sa dušoval, že v jeho politike vždy išlo o záujmy obyčajných ľudí. Nie, neľakajte sa, nič z toho sa našťastie neudialo a všetko je tak ako si myslíte, že sa stalo. No nie všetci z nás sa zaoberajú takými prízemnosťami, nájdu sa ja takí, čo nehľadia na svoje partikulárne záujmy, ale všetko robia preto, aby z ich rozhodnutí mala osoh celá spoločnosť. A preto až desaťmesačné odstupné vo výške niekoľko stotisíc korún podpísal vybraným manažérom Slovenského rozhlasu jeho bývalý generálny riaditeľ Jaroslav Rezník. Urobil tak krátko pred odchodom z funkcie. Podľa Rezníka nové zmluvy dostali ľudia z vedenia, ktorí v rozhlase pracujú najmenej 30 rokov, a tak sa tam ešte nestihli dostatočne dobre zazobať. Zmluvy s nadštandardným odstupným sa týkajú 10 až 12 manažérov, a ak ich nedajbože Rezníkov nástupca pre neschopnosť vyhodí naraz, verejnoprávny rozhlas im bude musieť vyplatiť okolo štyri melka. Košický mäsiar však išiel ešte ďalej, koncesionári s radosťou uvítali jeho podpis pod zmluvou, vďaka ktorej rozhlas vysolí len 10 miliónov korún istej súkromnej firme za to, že tá bude sledovať, či náhodou dakde nevypadáva signál niektorého z vysielačov. V tejto súvislosti už chápeme, prečo sa ujo Rezník osem rokov tak vehementne dožadoval zvýšenia koncesionárskych poplatkov. Veď nie je nič lepšie ako keď sa všetci Slováci poskladajú na Vianočné odmeny pre Rezníkovmu srdcu blízkym manažérom a možno ďalšej srdcu blízkej spoločnosti, ktorá sa takmer za minimálnu mzdu bude starať o to, aby sme nezostali bez signálu verejno-právneho rádia. Škoda len, že sa kompetentní už skôr nepostarali o to, aby Slovenský rozhlas zostal bez svojho riaditeľa...
Hoci minister práce Ľudo Kaník dnes zrejme dostane svoju nasledovníčku, vo vláde sa nechce nájsť ani jeden jeho kolega, ktorý bude nasledovať tohto zatiaľ ešte šéfa DS a podá Gašpimu demisiu. Aj keď väčšina Slovákov by asi začala z najvyššieho vládneho poschodia, lebo tam je možno podľa nich ten, čo by mal Ľuda nasledovať do večných ministerských lovíšť, my sme sa radi teraz pristavili pri nenápadnom farmárovi Zsoltovi Simonovi. Tento poctivý poľnohospodár sa nejakou nešťastnou náhodou stal v roku 2002 za SMK ministrom tohto krásneho odvetvia so zanedbateľnými dotáciami, lebo maďarskí koaličníci nemali iného kandidáta. A tak s ťažkým srdcom sa podujal, že sa bude biť za čo najvyššie dotácie pre poľnohospodárov (najmä z juhu Slovenska). Samozrejme však, nemohol zabudnúť ani svoju firmičku Agrotrade Padarovce, ktorú si vybudoval dlhoročnou poctivou a možno aj prácou. A práve kvôli nej má teraz Žolty podobný problém, pre ktorý sa dnes ako minister naposledy prihovorí občanom Ľudo Kaník. Firma, v ktorej bol spoločníkom a jeho mama konateľkou, dostala v roku 2003 poľnohospodárske dotácie vo výške osem miliónov korún, teda z rezortu, ktorému už vtedy šéfoval. Napriek tomu Simon z funkcie odstúpiť nemieni, v čom ho podporuje aj Bugi úr, lebo podľa neho Žolty ako minister nijak raz nemohol ovplyvniť poskytovanie dotácií na vlastnom ministerstve... To by však mohlo byť pravdou iba v prípade, keby minister nerozumel rokovaciemu jazyku na svojom úrade, čo by teoreticky mohlo nastať, no my zas musíme dodať, že Maďar Žolty "bizovne" hovorí po slovensky lepšie ako náš najväčší národniar zo Žiliny... Obaja však majú jednu vec predsa len spoločnú, hoc pochádzajú z národnostne úplne rozdielnych území, rozdiel medzi nim takmer nevidno. Ani jeden z nich zrejme nebol v škole vtedy, keď sa tam hovorilo o slušnom a poctivom správaní...
Na viaceré prinajmenšom zvláštne udalosti majú teraz prajné obdobie aj úradníci na ministerstve vnútra. Štátny tajomník Martin Pado (SDKÚ) sa z Blavy tak ponáhľal domov do Michaloviec, že do služobného auta so sebou zobral aj istú svoju podriadenú aj s dcérou, lebo keď už môže jazdiť za štátny benzín, tak aspoň rovnomernejšie využije sedadlá. M. Pado síce došiel domov, no služobné autíčko už nie, lebo skončilo v priekope a najmladšia členka posádky v nemocnici, kde ešte zopár týždňov pobudne. Na celom prípade, ktoré relatívne úspešne ministerstvo dlhšiu dobu tutlalo je pozitívne aspoň to, že M. Pado našťastie nebýva na západ od Hainburgu, a tak nemusel skončiť vo svojom kresle. V podstate to však je aj pochopiteľné, lebo Dzurindovci už viackrát presvedčili slovenskú svojeť o tom, že ich kádrové rezervy stoja za milú kedveš, a aj keby Pado odišiel, prišiel by na jeho miesto len iný Pado(uch)...
Ešteže vnútru pevnou rukou ministerstvu šéfuje Vladimír Palko, ktorý sa najmä za posledný rok preslávil ako fanatický prívrženec najmä u víťazných firiem obľúbenej metódy verejného obstarávania - k rokovaciemu konaniu bez zverejnenia. Ministerstvo touto originálnou metódou odkukanou ešte z čias telocvikára Gusta Krajčiho obstaralo 34-tisíc kusov publikácie Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2005 v celkovej cene 3 938 220 korún bez DPH. Ministerstvo si vybralo najmenej priehľadnú metódu verejného obstarávania preto, sa vraj splnila jedna zo zákonných podmienok použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a to že obstarávaný tovar môže poskytnúť len určitý dodávateľ. Ďalšia vec je tá, že keďže voľby budú už za mesiac, iné firmy by to vraj nie veľmi stihli, čo je zrejmé už len z toho, že termín volieb do samosprávnych krajín je známy len asi štyri roky. Viac to však už radšej nebudeme rozoberať, lebo sa na nás Vlado Palko bude z televízie rovnako škaredo zazerať ako na šéfov Úradu pre verejné obstarávanie, s ktorými už dlhšiu dobu vedie studenú vojnu. Ešteže si cez týždeň našiel nového kamoša, svojho menovca z HZDS, ktorý ho vraj priamo na ministerstvo prišiel poinformovať o svojich zisteniach, týkajúcich sa čudného odchodu svojich dvoch poslancov z hnutia k Lintnerovcom. Keďže Palko sa k stretnutiu oboch Vladov vyjadrovať príliš nechcel, chceme dúfať, že sa so šéfom HZDS určite nerozprávali o evidovaní podania na Mečiara a jeho rodinu, ktoré teraz leží na Finančnej polícii...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
