strategického plánu na komunikáciu reforiem, ktorý si objednala vláda z grantu Svetovej banky, tak pekne kontrastuje s touto personálnou nomináciou, až je z toho poučenie na celý život: Kto prešpekuluje jednoduché veci, nezaslúži si milosť ani - vyhrať voľby.
Materiál, ktorý minulý týždeň zdvihol opozičný adrenalín, je naozaj príručkou, ako manipulovať v kampani voliča. Nedá sa svietiť: Návod, ako obhajovať ekonomické reformy, ktorý vypracovala americká agentúra za peniaze SB, napríklad odporúča "definovať kritikov ako osoby, ktoré uprednostňujú zrušenie reforiem". Celý text je popretkávaný radami, čo ľuďom hovoriť, ako a kde sa s nimi stretávať a ako reagovať na opozíciu. ("Sústrediť sa na bezprostredné kontakty s obyčajnýmí ľuďmi, pretože zábery na vládnych činiteľov stretávajúcich sa s občanmi môžu posilniť posolstvo, že cieľom reforiem je priniesť úžitok priemernému človeku", napríklad.) Keďže pamflet bol ešte aj čiastočne "kofinancovaný" z verejných zdrojov, nedá sa veru Robertovi Ficovi zazlievať, ak sa ho víťazne zmocnil a vyprodukoval z toho kauzu. Fakt je ten, že celý materiál vyzerá ako výsledok klasickej zákazky pre reklamnú agentúru, akú pred voľbami zadávajú - politické strany. Výsmech, ktorý Dzurinda útržil, keďže sa - údajne - podľa odporučení v lete aj choval, je zaslúžený. A ešte by mal zaplatiť - alebo zodpovedný človek na Úrade vlády - z vlastného vrecka tú časť nákladov, ktorá bola vyplatená z verejných peňazí.
Fico sa však mýli - ako obvykle - keď hovorí o "hrubom zasahovaní SB do slovenskej politiky". Kdeže. Po prvé, SB iba udelila grant, nie je autorom obsahu. Je jej problém, že peniaze vyhodila do luftu. Alebo - čo je dosť možné - to bol len spôsob, ako posunúť 300-tisíc dolárov na určité adresy. Čo je dôležité: Samotné zadanie - vysvetľovať (komunikovať) reformy - nemá chybu. Naopak. Keby bola úloha poňatá nie ako komunikačné triky a skratky, ale ako seriózna metodika na objasnenie základných pojmov a vzťahov, bola by to tá najužitočnejšia verejná objednávka, akú môže vláda vymyslieť. Niet totiž sporu, že spoločenský odpor proti nevyhnutným zmenám je v súčasnosti absolútne najkritickejší bod, ktorý musia liberálne demokracie celého sveta prekonať, ak chcú najbližšie desaťročia vôbec prežiť. Veľké prerozdeľovacie systémy - dôchodky, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, školstvo, štátna správa - sú totiž bez radikálnych reforiem odsúdené všetky na bankrot. Zápas s nezodpovednými a sebeckými politikmi, ktorí zneužívajú nevedomosť a strach ľudí zo zmien, len aby vyhrali najbližšie voľby, je teda pre budúcnosť kľúčový. A každý návod, ktorý zlepší osvetu, je nesmierne cenný. Problém je akurát v tom, že to, čo vyrobila americká agentúra, je návod na podobnú manipuláciu, k akej sa uchyľuje vo svojom protireformnom ťažení Róbert Fico. Poľahčujúcou okolnosťou nie je, že bohumilý účel - kontinuita reformnej vlády - svätí prostriedky. Nesvätí. Bluf a polopravda nemôžu byť trvalým stavom komunikácie medzi voličmi a politikmi.
Celá "komunikačná stratégia" je zhluk banalít a hlúpostí, aké by si renomovaná agentúra nedovolila, keby zákazka pochádzala od jej štandardného klienta - americkej Demokratickej strany. Úplný omyl je idea, že "oprava (dolaďovanie) reforiem" je dobrá agenda pre vládne strany. Niežeby sa nedali meniť jednotlivé zákony. Veď to sa aj deje. Oni si ale nechali vnútiť - cudziu tému! Fico a Martináková sa predsa nesnažia o nič iné, len tematizovať chyby reforiem a vtiahnuť ich do ohniska verejného diškurzu. Materiál, ktorý si objednala vláda, im vychádza v ústrety - "dolaďovanie reforiem" je potvrdenka priamo od Dzurindu, že majú pravdu. Dojem radového občana nemôže byť iný - koalícia uverila opozícii, že robí zle, a teraz sa prekotne snaží zachrániť, čo môže.
Pravdu mal "otec" dôchodkovej reformy, José Piňera, keď charakterizoval Svetovú banku ako "prebyrokratizovanú inštitúciu", ktorej chýba zápal, vášeň a zdravá politická nekorektnosť. Hoci jej ľudia tu odviedli dosť práce, dnes je už otázkou, či zdržanie SB na Slovensku (inak z V-4 už odišli) nie je väčšmi o pohodlnej "zašívárni" za hviezdne platy a pohyboch na účtoch, ako o reformách. Že komunikácia sa dá zvládnuť aj bez grantov SB, toho dôkazom je práve - Iveta Radičová. Aj keby na mieste Kaníka slamkou nepohla, odborníčka s dobrou povesťou a príjemným "kukučom" je práve v oblasti komunikácie reforiem obrat asi stokrát účinnejší, ako všetky rady strategického plánu dohromady. A nebolo treba ani 300-tisíc dolárov zo Svetovej banky. ("Len" 22 miliónov z eurofondov pre Kaníkov Grandhotel v Štiavnici).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
